SK/BG 6.44
VERŠ 44
- pūrvābhyāsena tenaiva
- hriyate hy avaśo ’pi saḥ
- jijñāsur api yogasya
- śabda-brahmātivartate
SYNONYMÁ
pūrva — niekdajším; abhyāsena — cvičením; tena — to (božské vedomie); eva — určite; hriyate — ho priťahuje; hi — iste; avaśaḥ — automaticky; api — aj; saḥ — on; jijñāsuḥ — túžiaci poznať; api — dokonca; yogasya — o yoge; śabda-brahma — rituálne zásady písiem; ativartate — transcenduje.
PREKLAD
Lebo práve sila božského vedomia z jeho predchádzajúceho života spôsobuje, že ho automaticky priťahujú zásady yogy bez toho, aby ich hľadal. Taký transcendentalista túžiaci poznať yogu je vždy povznesený nad rituálne zásady písiem.
VÝZNAM
Pokročilých yogīnov príliš nepriťahujú rituálne zásady písiem, ale automaticky ich priťahujú princípy yogy, ktoré ich môžu povzniesť k úplnému vedomiu Kṛṣṇu, k najvyššej dokonalosti yogy. V Śrīmad-Bhāgavatame (3.33.7) sa o pokročilých transcendentalistoch, ktorých nezaujímajú vedske rituály, píše:
aho bata śva-paco ’to garīyān yaj-jihvāgre vartate nāma tubhyam tepus tapas te juhuvuḥ sasnur āryā brahmānūcur nāma gṛṇanti ye te
„Ó, môj Pane! L̍udia, ktorí spievajú Tvoje sväté mená, sú duchovne veľmi pokročilí, aj keby pochádzali z rodín pojedačov psov. Títo ľudia už nepochybne vykonali všetky druhy obetí a sebaodriekania, vykonali očistné kúpele na všetkých svätých miestach a preštudovali všetky písma.“
Týmto sa preslávil Haridās Ṭhākur, jeden z najväčších žiakov Śrī Caitanyu Mahāprabhua. Napriek tomu, že sa narodil v mohamedánskej rodine, Śrī Caitanya mu dal titul nāmācārya, lebo prísne dodržiaval svätý sľub, že bude denne tristotisíckrát opakovať Pánovo sväté meno: Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare. Môžeme teda ľahko pochopiť, že v minulom živote musel prejsť všetkými vedskymi rituálmi (śabda-brahma), lebo mohol bez prestania opakovať Pánove sväté mená. Ak človek nie je očistený, nemôže dodržiavať zásady duchovného života a nemôže ani spievať sväté Božie mená, Hare Kṛṣṇa.