SK/Prabhupada 0668 - Aspoň dva povinné pôsty mesačne
Lecture on BG 6.16-24 -- Los Angeles, February 17, 1969
Takže tu návrh je, že toto telo sa na nič nedá použiť, ale to neznamená, že by sme sa nemali o neho starať. Rovnako ako keď idete z jedného miesta na druhé, na aute. Vozidlo, vy nie ste toto auto, ale pretože musíte používať vozidlo pre vašu prácu, musíte sa tiež o auto postarať. Ale nie toľkou starostlivosťou, že vás jednoducho pohltí zaneprázdnenosť o auto a už žiadne iné povinnosti. Rovnako ako ten, kto je pripútaný k autu, a leští auto celý deň, vidíte, leštenie. Takže my by sme nemali byť príliš pripútaní k tomuto telu. Ale pretože s týmto telom musíme konať vo vedomí Kṛṣṇu, preto ho máme udržať v dobrej kondícii. To sa nazýva yukta-vairāgya. Nemáme zanedbávať. Máme sa pravidelne kúpať, máme, pravidelné dobré jedlo, Kṛṣṇa prasādam, udržať našu myseľ a telo zdravé. To je žiadúce.
Takže hnutie pre vedomie Kṛṣṇu nehovorí, že umelo jednoducho vykonajte nejaké odriekania, samé nezmysly. A na vyváženie si zoberte nejaké drogy, intoxikáciu, nie. Dajte si dobré jedlo. Kṛṣṇa dáva dobré jedlo. Ovocie, obilie, mlieko - môžete si pripraviť stovky a tisíce preparácií, pekných, z týchto surovín, a my to robíme. Účelom nášho pozvania na hostinu lásky je, že Kṛṣṇa prasādam vám nahradí všetky vaše nezmyselné potraviny. Tie nie sú zdravé. Toto je zdravá strava. Zdravé jedlo. Chutné, zdravé jedlo. Takže, jedzte Kṛṣṇa prasādam, pekné prasādam. Ak váš jazyk chce nejaké pekné chutné jedlá, môžeme vás nakŕmiť stovkami, tisíckami, ponúknutými Kṛṣṇovi. Samosami a sladkými guličkami, rasagullāmi, je toľko vecí, ktoré môžeme podávať. Vidíte? Nie ste obmedzovaní. Ale neberte si príliš veľa. "Ach, to je veľmi chutné, dovoľte mi vziať tucet rasagullí." Nie, neberte si. (Smeje sa) Tak to nie je dobré. To je nenásytnosť. Jednoducho si máte vziať len toľko, koľko udrží vaše telo v kondícii, to je všetko. Mali by ste spať toľko, koľko udrží vaše telo v kondícii, to je všetko. O nič viac. Yuktāhāra vihārasya yogo bhavati siddhi.(BG 6.17) To sa nazýva yukta. Máme jesť len pre udržanie zdravého stavu. Máme spať jednoducho pre udržanie zdravia. Ale ak to môžete znížiť, to je pekné. Ale nie za cenu rizika, že ochoriete. Pretože na začiatku, pretože sme zvyknutí jesť hltavo, takže sa nesnažte jesť umelo menej. Vy jedzte. Ale snažte sa minimalizovať. Čím viac ...
Preto existuje predpis pre postenie. Najmenej dva povinné pôsty za mesiac. A existujú aj iné pôstne dni. Čím viac môžete znížiť vaše spanie a jedenie, tým viac udržíte dobré zdravie, najmä pre duchovné účely. Ale nie umelo. Nie umelo. Ale keď ste pokročilí, samozrejme nebudete sa cítiť ... Rovnako ako Raghunātha dāsa Gosvāmī. Existujú príklady. Raghunātha dāsa Gosvāmī bol synom veľmi bohatého muža. A odišiel z domova. Takže sa pripojil Pánovi Caitanyovi. Takže jeho otec - bol jediným synom, veľmi milovaným synom. Mal veľmi peknú ženu. Všetko opustil. A opustenie znamená odcudzenie, bezo slov. Tak či onak odišiel z domova. A otec to pochopil, a išiel k Pánovi Caitanyovi do Purī. A tak poslal štyroch sluhov, lebo bol veľmi bohatým mužom. A štyristo rupií - pred piatimi stovkami rokmi štyristo rupií znamenalo dvadsaťnásobok súčasnej hodnoty. Takže v prvom rade prijal to, že "Ach, otec poslal, v poriadku." Tak, ako míňal peniaze? Tak, že pozýval všetkých sannyāsīnov - v Jagannātha Purī bolo veľa sannyāsīnov, v stave odriekania. A každý mesiac ponúkal hodovanie. Potom po niekoľkých dňoch, sa Pán Caitanya spýtal svojho sekretára, Svarūpa Dāmodara, "Ach, v týchto dňoch som nedostal žiadne pozvanie od Raghunātha. Čo sa stalo?" "Ach, Pane, on zastavil príjem peňazí od svojho otca." "Ach, to je velmi dobre." Pomyslel si, že "Ja som sa vzdal všetkého a užívam si peniaze svojho otca. To je úplný nezmysel." Odmietol. Poprosil muža, "Choď domov. Nechcem peniaze." Tak ako teraz žije? "Ach, stáva na schodisku do Jagannāthovho chrámu, a keď kňazi idú domov so svojím prasādamom, oni mu niečo ponúknu, a on je s tým spokojný." A Caitanya Mahāprabhu povedal, "Ach, to je v poriadku, veľmi pekné." Potom Caitanya Mahāprabhu chcel vedieť ako tam stojí. Takže ho tam videl, stojacieho. Takže Raghunātha dāsa Gosvāmī, po niekoľkých dňoch zastavil aj toto státie. Potom sa Caitanya Mahāprabhu opýtal svojho sekretára, "Nevidím tam Raghunātha stávať. Čo robí?" "Nie, Pane, on zanechal toto státie, pretože si myslel, "Ach, ja stojím tu ako prostitútka, niekto príde a dá mi nejaké ... Nie, nie, toto sa mi nepáči." "Ach, to je veľmi pekné. Potom, čo jedáva?" "Zbiera nejakú odmietnutú ryžu z kuchyne, a to jedáva."
Tak, aby podporil Raghunātha dāsa Gosvāmīho, jedného dňa Caitanya Mahāprabhu išiel do jeho izby. "Raghunātha? Počul som, že jedávaš veľmi pekné potraviny, a ty ma už nepozývaš?" Neodpovedal. Takže On zistil, kde si uchováva túto ryžu, a On si vzal a okamžite začal jesť. "Pane, nejedz to, to nie je vhodné pre Teba." "Ach, to je Jagannāthov prasādam, ako môžeš povedať, že je to nevhodné?" Len preto, aby ho povzbudiť. Nesmel si myslieť, že "Ja jedávam toto odmietnuté," vidíte? Týmto spôsobom Raghunātha dāsa Gosvāmī obmedzil svoju stravu - nakoniec, každý druhý deň len jeden kúsok, toho, čo sa nazýva, maslo, toľko. A on obetoval, stokrát sa poklonil, a chantoval mnohokrát. Saṅkhyā-pūrvaka-nāma - počuli ste to pri spievaní piesne o šiestich Gosvāmīch. Saṅkhyā-pūrvaka-nāma-gāna-natibhiḥ kālāvasānī-kṛtau. Takže existujú veľmi pekné príklady minimalizovania. Minimalizácia všetkých hmotných potrieb. Až do bodu nula. Vidíte? Ale to nie je možné pre každého. Nesnažte sa napodobňovať Raghunātha dāsa Gosvāmīho. Ale pretože to boli spoločníci Pána Caitanyu, každý z nich ukázal nejaký príklad, jedinečný príklad toho, ako vedomie Kṛṣṇu môže byť podporované. Ale našou úlohou nie je napodobovať ich, ale snažiť sa nasledovať ich. Skúste ich nasledovať tak ďaleko ako je to len možné. Nie umelo. Preto je povedané: "Neexistuje žiadna iná možnosť ako sa stať yogínom ..."
Ak sa pokúsite stať okamžite Raghunātha dāsa Gosvāmīm, napodobňovaním, zlyháte. Bez ohľadu na pokrok aký ste urobili, skončíte. Nie. Takto nie. Jedzte. Ale nejedzte viac. To je všetko. Jesť viac nie je dobré. Jedzte. Ak ste slonom budete jesť sto libier, ale ak ste mravcom budete jesť jedno zrnko. Nejedzte sto libier imitujúc slona. Vidíte? Boh dáva jedlo slonovi aj mravcovi. Ale ak ste v skutočným slonom, jedzte ako slon. Ale ak ste mravec, nejedzte ako slon, lebo budete mať problémy. Tak tu je to povedané: "Neexistuje žiadna možnosť stať sa yogínom, ó Arjuna, ak niekto je príliš veľa, alebo je príliš málo." Veľmi pekný program. Nejedzte príliš málo. Môžete jesť, koľko budete potrebovať. Ale nejedzte viac. Rovnako tak nespite viac. Ak môžete… Udržujte svoje zdravie dokonalé, ale snažte to znižovať. Predpokladajme, že spíte desať hodín. Ale keď vydržím byť v pohode po päťhodinovom spánku, prečo by som mal spať desať hodín? Tak toto je ten proces. Nerobte nič umelo. Takže pokiaľ ide o telo, máme štyri požiadavky. Jedenie, spanie, párenie a bránenie. Chybou je, že moderná civilizácia, že si myslia, že tento proces stravovania a spania, ak ho môžeme zvýšiť, že je to veľmi pekné. Ak môžeme prespať celý deň a noc v sobotu a v nedeľu, ach to je obrovský zisk, pôžitok, vidíte? To je civilizácia. Myslia si, že je to príležitosť pre užívanie si života, spať, tridsať hodín v kuse. Vidíte? Nie. Nerobte to. Znížte to. Snažte sa to znížiť, ale nie umelo. Pokračuj.