SK/Prabhupada 0788 - Musíme sa pokúsiť pochopiť prečo sme nešťastní - pretože sme v tomto hmotnom tele
Lecture on BG 4.10 -- Vrndavana, August 2, 1974
- vīta-rāga-bhaya-krodhā
- man-mayā mām upāśritāḥ
- bahavo jñāna-tapasā
- pūtā mad-bhāvam āgatāḥ
- (BG 4.10)
Bhāvam tiež znamená príroda. Tak ako voláme prírodu, sva-bhāva, sva-bhāva. Takže mad-bhāvam... Toto je jedena príroda, táto hmotná príroda ... Je to tiež Kṛṣṇova bhāvam, čiže Kṛṣṇova príroda. Nič nie je mimo Kṛṣṇu, ale toto je vonkajšia príroda. Bhūmir āpo 'nalo vāyuḥ... (BG 7.4). bhinnā me prakṛtir aṣṭadhā. Bhinnā znamená oddelené energie. Energia pracuje. Aj keď je Kṛṣṇova príroda, napriek tomu, je oddelenej povahy.
Tak ako ja rozprávam, je to nahrávané. Keď to bude prehrané, budete počuť rovnaký zvuk, ale napriek tomu je odo mňa oddelený. Podobne, táto hmotná príroda je tiež Kṛṣṇova príroda.
Nič nie je mimo Kṛṣṇu. Existujú dve prírody: duchovná príroda a hmotná príroda. Takže hmotná príroda znamená vonkajšia energia a duchovná príroda znamená vnútorná energia. A my, my sme tiež duchovnej povahy, okrajový. Môžeme zostať buď v hmotnej prírode alebo v duchovnej prírode. Preto sme okrajová príroda. Sú tri prírody: vonkajšia, vnútorná a okrajová. Takže, kým sme v hmotnej prírode, vonkajšej prírode, sme nešťastní. Taká je naša pozícia.
Tak ako ryba, keď je daná na zem, je nešťastná alebo mŕtva. Podobne, keď vy, tvory na zemi, keď ste daní do vody, ste nešťastní. A smrť. Tak pretože patríme do duchovnej prírody... Ako je to vysvetlené Kṛṣṇom, že táto hmotná príroda je aparā. Aparā znamená podriadená, nie je pre nás vhodná. Preto sme nešťastní. Tak dlho ako zostaneme v hmotnej prírode, musíme byť nešťastní.
Tak ako toto telo. Toto telo je vyrobené hmotnou prírodou, a my sme vnútri tohto tela. Dehino 'smin yathā dehe kaumāraṁ yauvanaṁ jarā (BG 2.13). Kým máme toto telo, hmotné telo, musíme byť nešťastní. Najprv sa musíme snažiť pochopiť prečo sme nešťastní. Sme nešťastní pretože sme v tomto hmotnom tele. A... Čo je tým nešťastím? Konči v štyroch princípoch, janma-mṛtyu-jarā-vyādhi (BG 13.9). Narodiť sa a opäť zomrieť, a kým žijeme musíme trpieť nejakou chorobou, a musíme zostarnúť. Čistá pravda.
Preto inteligentné osoby si musia byť vedomé mizerných podmienok tejto hmotnej existencie a musia sa snažiť dostať z nich preč. Je tu nejaká pochybnosť? Hm? Toto je fakt. Takže našim jediným zamestnaním je ako sa dostať preč z tejto hmotnej existencie. To je našim jediným zamestnaním, nie že ako si tu môžeme prispôsobiť veci a byť šťastní. Tomu sa hovorí karmī, hlupáci. Je to fakt, že kým ste tu v tomto hmotnom svete, akokoľvek sa môžete snažiť prispôsobiť veci aby ste boli šťastní, nikdy to nebude možné. Nikdy to nebude možné. V západnom svete sa snažia byť materiálne šťastní. Nevedia, čo je skutočným šťastím, ale hmotné šťastie znamená sexuálny život. Takže si každý deň užívajú sexuálny život. A aj tak stále chodia do nahého tanca zistiť, či je tam šťastie. Prečo by tam malo byť šťastie? Nemôže tam byť žiadne šťastie. Ale toto je prispôsobenie. Skúšajú túto cestu, tamtú cestu. To je celé.