SK/BG 9.1
VERŠ 1
- śrī-bhagavān uvāca
- idaṁ tu te guhya-tamaṁ
- pravakṣyāmy anasūyave
- jñānaṁ vijñāna-sahitaṁ
- yaj jñātvā mokṣyase ’śubhāt
SYNONYMÁ
śrī-bhagavān uvāca — Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol; idam — túto; tu — ale; te — tebe; guhya-tamam — najdôvernejšiu; pravakṣyāmi — vyjavím; anasūyave — nezávidíš; jñānam — poznanie; vijñāna — zrealizované poznanie; sahitam — s; yat — čím; jñātvā — spoznáš; mokṣyase — vyslobodíš sa; aśubhāt — z tejto strastiplnej existencie.
PREKLAD
Vznešený riekol: „Môj milý Arjuna, pretože Mi nikdy nezávidíš, vyjavím ti najdôvernejšiu múdrosť a poznanie. Až sa ju dozvieš, oslobodíš sa od strastí hmotného bytia.
VÝZNAM
Čím viac oddaný počúva o Najvyššom Pánovi, tým viac je osvietený. Tento proces načúvania odporúča aj Śrīmad-Bhāgavatam: „Posolstvá Najvyššej Božskej Osobnosti sú veľmi presvedčivé a možno ich realizovať v spoločnosti oddaných, ktorí si medzi sebou rozprávajú príbehy o Najvyššom Pánovi. Nemožno ich pochopiť v spoločnosti mentálnych špekulantov alebo akademických vzdelancov. Toto je poznanie, ktoré má byť realizované.“
Oddaní neustále slúžia Najvyššiemu Pánovi. Śrī Kṛṣṇa rozumie mentalite a úprimnosti živých bytostí vedomých si Kṛṣṇu a dáva im inteligenciu, aby porozumeli náuke o Ňom v spoločnosti oddaných. Rozhovory o Kṛṣṇovi sú veľmi dôležité a človek, ktorý má to šťastie a v spoločnosti oddaných získa náležité poznanie, určite pokročí v duchovnej realizácii. V deviatej kapitole vyjaví Kṛṣṇa ešte dôvernejšie veci, aké nikdy predtým nevyjavil, aby motivoval Arjunu k ešte väčšej oddanosti.
Prvá kapitola je úvodom k celej knihe. Druhá a tretia kapitola opisujú dôverné duchovné poznanie. Obsah siedmej a ôsmej kapitoly sa vzťahuje najmä na oddanú službu, a pretože tieto kapitoly objasňujú vedomie Kṛṣṇu, sú dôvernejšie. Deviata kapitola pojednáva o rýdzej, čistej oddanej službe, a preto je najdôvernejšia. Ten, kto má najdôvernejšie poznanie o Kṛṣṇovi, je prirodzene transcendentálny, a aj keď žije v hmotnom svete, neovplyvňuje ho hmotné utrpenie. V knihe nazvanej Bhakti-rasāmṛta-sindhu sa hovorí, že za oslobodeného by mal byť považovaný ten, kto má úprimnú túžbu slúžiť Najvyššiemu Pánovi, aj keď je v podmienenom stave hmotného bytia. To je potvrdené v Bhagavad-gīte v desiatej kapitole, kde sa hovorí, že každý, kto s láskou a oddanosťou slúži Kṛṣṇovi, je oslobodená osoba.
Tento prvý verš má zvláštny význam. Slová idaṁ jñānam (toto poznanie) poukazujú na čistú oddanú službu, ktorá sa dá vykonávať deviatimi rôznymi spôsobmi: načúvaním, spievaním, spomínaním, slúžením, uctievaním, modlením sa, poslušnosťou, priateľstvom a odovzdaním všetkého. Vykonávaním oddanej služby týmito deviatimi spôsobmi sa môžeme dostať na úroveň duchovného vedomia, vedomia Kṛṣṇu. Keď sa naše srdce očistí od hmotných nečistôt, môžeme pochopiť vedu o Kṛṣṇovi. Samotné poznanie, že živá bytosť nemá hmotnú povahu, nestačí; to je iba začiatok duchovnej realizácie. Mali by sme vidieť rozdiel medzi činnosťami tela a duchovnými činnosťami, a tak pochopiť, že nie sme toto telo.
Siedma kapitola pojednáva o vznešenosti Najvyššieho Pána, o Jeho rôznych energiách, vyššej a nižšej prírode a o všetkých hmotných stvoreniach. V tejto deviatej kapitole bude opísaná sláva a nádhera Śrī Kṛṣṇu.
Sanskṛtské slovo anasūyave má v tomto verši veľký význam. Väčšina komentátorov závidí Kṛṣṇovi, Najvyššej Božskej Osobnosti, aj napriek svojmu vysokému vzdelaniu. Dokonca aj najväčší učenci vykladajú Bhagavad-gītu nesprávne. Ich komentáre sú bezvýznamné, pretože závidia Kṛṣṇovi. Zato výklady Pánových oddaných sú pravé. Nikto nemôže vysvetliť Bhagavad-gītu alebo predložiť správne poznanie o Kṛṣṇovi, ak je závistlivý. Kto kritizuje Kṛṣṇu, a pritom Ho vôbec nepozná, je blázon a výklady takých ľudí treba prísne odmietnuť. Človeku, ktorý rozumie, že Kṛṣṇa je čistá transcendentálna Najvyššia Božská Osobnosť, prinesú tieto kapitoly veľký úžitok.