SK/BG 10.12-13
VERŠ 12-13
- अर्जुन उवाच
- परं ब्रह्म परं धाम पवित्रं परमं भवान् ।
- पुरुषं शाश्वतं दिव्यमादिदेवमजं विभुम् ॥१२॥
- आहुस्त्वामृषयः सर्वे देवर्षिर्नारदस्तथा ।
- असितो देवलो व्यासः स्वयं चैव ब्रवीषि मे ॥१३॥
- arjuna uvāca
- paraṁ brahma paraṁ dhāma
- pavitraṁ paramaṁ bhavān
- puruṣaṁ śāśvataṁ divyam
- ādi-devam ajaṁ vibhum
- āhus tvām ṛṣayaḥ sarve
- devarṣir nāradas tathā
- asito devalo vyāsaḥ
- svayaṁ caiva bravīṣi me
SYNONYMÁ
arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; param — najvyšší; brahma — pravda; param — najvyšší; dhāma — podpora; pavitram — čistý; paramam — najvyšší; bhavān — Ty; puruṣam — osobnosť; śāśvatam — pôvodný; divyam — transcendentálny; ādi-devam — Pôvodný Pán; ajam — nezrodený; vibhum — najväčší; āhuḥ — hovorí; tvām — o Tebe; ṛṣayaḥ — mudrci; sarve — všetci; deva-ṛṣiḥ — svätec medzi polobohmi; nāradaḥ — Nārada; tathā — tiež; asitaḥ — Asita; devalaḥ — Devala; vyāsaḥ — Vyāsa; svayam — osobne; ca — aj; eva — zaiste; bravīṣī — vysvetľuje; me — mne.
PREKLAD
Arjuna riekol: „Si Najvyššia Božská Osobnosť, si konečné útočisko, si neobmedzený a najčistejší, si Absolútna Pravda. Si prvotná, večná, transcendentálna, nezrodená, zvrchovaná a pôvodná osoba. Všetci veľkí svätci — Nārada, Asita, Devala a Vyāsa to o Tebe hlásajú a teraz mi to hovoríš Ty sám.
VÝZNAM
V týchto dvoch veršoch dáva Najvyšší Pán šancu moderným filozofom — môžu v nich jasne vidieť, že Najvyšší sa líši od individuálnej duše. Po tom, čo si Arjuna v tejto kapitole vypočul štyri najdôležitejšie verše Bhagavad-gīty, zbavil sa všetkých pochybností a prijal Kṛṣṇu za Najvyššiu Božskú Osobnosť. Smele vyhlásil: „Ty si paraṁ brahma, Najvyššia Božská Osobnosť.“ Kṛṣṇa už vysvetlil, že je pôvodcom všetkého a všetkých. Všetci polobohovia a všetci ľudia sú od Neho závislí. Pod vplyvom nevedomosti si však myslia, že sú absolútni a že nezávisia od Najvyššej Božskej Osobnosti. Táto nevedomosť pominie vykonávaním oddanej služby. Kṛṣṇa to vysvetlil v predchádzajúcom verši. Vďaka Jeho milosti a v súlade s vedskymi pokynmi Ho teraz Arjuna prijíma ako Najvyššiu Pravdu. Nesmieme si však myslieť, že Arjuna chcel Kṛṣṇovi zalichotiť ako dôvernému priateľovi, keď Ho nazval Najvyššou Božskou Osobou, Absolútnou Pravdou. Všetko, čo Arjuna v týchto dvoch veršoch hovorí, je pravda, ktorá je v súlade s autoritou Ved. Vedske písma potvrdzujú, že Najvyššieho Pána môže pochopiť iba ten, kto Mu oddane slúži. Každé slovo, ktoré Arjuna v tomto verši vyslovil, je podložené Vedami.
V Kena Upaniṣade sa píše, že Najvyšší Brahman je miestom spočinutia všetkého jestvujúceho a Kṛṣṇa už vysvetlil, že všetko spočíva v Ňom. Muṇḍaka Upaniṣad potvrdzuje, že Najvyššieho Pána, v ktorom všetko spočíva, môžu poznať iba tí, ktorí na Neho neustále myslia. Toto neustále myslenie na Kṛṣṇu sa nazýva smaraṇam a je to jeden zo spôsobov oddanej služby. Jedine prostredníctvom oddanej služby Kṛṣṇovi môžeme pochopiť svoju situáciu a zbaviť sa hmotného tela.
Vo Vedach je Najvyšší Pán považovaný za najčistejšieho z najčistejších. Kto chápe, že Kṛṣṇa je najčistejší, môže byť sám očistený od všetkých hriešnych činností. Nikto nemôže zanechať hriešnych činností, ak sa neodovzdal Najvyššiemu Pánovi. Arjunovo uznanie Kṛṣṇu ako najčistejšieho súhlasí s vedskou literatúrou a je potvrdené i vedskymi osobnosťami, z ktorých najhlavnejšou je Nārada.
Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť a my by sme mali o Ňom neustále rozjímať a tešiť sa zo svojho transcendentálneho vzťahu k Nemu. On je najvyššie bytie. Je zbavený všetkých telesných potrieb narodenia sa a smrti. Potvrdzuje to nielen Arjuna, ale aj celá vedska literatúra, Purāṇy a historické záznamy. Takto je Kṛṣṇa popísaný vo všetkých Vedach a v štvrtej kapitole Bhagavad-gīty to tvrdí sám o Sebe: „Hoci som nezrodený, zjavujem sa na Zemi, aby som ustanovil náboženské zásady.“ Je zvrchovaným zdrojom, príčinou všetkých príčin a všetko emanuje z Neho. Toto dokonalé poznanie môžeme získať iba milosťou Najvyššieho Pána.
Na tomto mieste sa Arjuna vyjadril vďaka Kṛṣṇovej milosti. Ak chceme porozumieť Bhagavad-gīte, musíme prijať výroky uložené v týchto dvoch veršoch. Tomuto systému sa hovorí paramparā alebo prijatie postupnosti duchovných učiteľov. Ak nie je človek v tejto postupnosti, nemôže porozumieť Bhagavad-gīte. Nepomôže mu ani takzvané akademické vzdelanie. Napriek všetkým dôkazom, uvedeným vo vedskej literatúre, budú tí, ktorí sa honosia svojím akademickým vzdelaním zanovito tvrdiť, že Kṛṣṇa je obyčajný človek.