SK/BG 11.35
VERŠ 35
- सञ्जय उवाच
- एतच्छ्रुत्वा वचनं केशवस्य
- कृताञ्जलिर्वेपमानः किरीटी ।
- नमस्कृत्वा भूय एवाह कृष्णं
- सगद्गदं भीतभीतः प्रणम्य ॥३५॥
- sañjaya uvāca
- etac chrutvā vacanaṁ keśavasya
- kṛtāñjalir vepamānaḥ kirīṭī
- namaskṛtvā bhūya evāha kṛṣṇaṁ
- sa-gadgadaṁ bhīta-bhītaḥ praṇamya
SYNONYMÁ
sañjayaḥ uvāca — Sañjaya riekol Dhṛtarāṣṭrovi; etat — tak; śrutvā — vypočul; vacanam — reč; keśavasya — Kṛṣṇu; kṛta-añjaliḥ — so zopnutými rukami; vepamānaḥ — trasúci sa; kirītī — Arjuna; namaskṛtvā — klaňal sa; bhūyaḥ — znovu; eva — tiež; āha — riekol; kṛṣṇam — Kṛṣṇovi; sa-gadgadam — so zalknutým hlasom; bhīta-bhītaḥ — s bázňou; praṇamya — vzdávajúc úctu.
PREKLAD
Sañjaya riekol Dhṛtarāṣṭrovi: „Ó, kráľ, keď si trasúci sa Arjuna vypočul tieto slová Najvyššej Božskej Osobnosti, opätovne sa klaňal so zopnutými rukami. Bázlivo a so zalknutým hlasom oslovil Kṛṣṇu.“
VÝZNAM
Už sme vysvetlili, že pri uzretí vesmírnej podoby Najvyššej Božskej Osobnosti bol Arjuna zmätený, a tak sa Kṛṣṇovi znovu klaňal a s rozochveným hlasom sa začal modliť, nie snáď ako priateľ, ale ako užasnutý oddaný.