SK/BG 2.32
VERŠ 32
- यदृच्छया चोपपन्नं स्वर्गद्वारमपावृतम् ।
- सुखिनः क्षत्रियाः पार्थ लभन्ते युद्धमीदृशम् ॥३२॥
- yadṛcchayā copapannaṁ
- svarga-dvāram apāvṛtam
- sukhinaḥ kṣatriyāḥ pārtha
- labhante yuddham īdṛśam
SYNONYMÁ
yadṛcchayā — samo od seba; ca — tiež; upapannam — dospejú k; svarga — nebeským planétam; dvāram — dvere; apāvṛtam — dokorán otvorené; sukhinaḥ — veľmi šťastní; kṣatriyāḥ — príslušníci kráľovského rodu; pārtha — ó, syn Pṛthy; labhante — dosiahnuť; yuddham — vojnou; īdṛśam — takto.
PREKLAD
Ó, syn Pṛthy, šťastní sú kṣatriyovia, ktorým sa naskytnú možnosti k boju, otvárajúce brány na nebeské planéty.
VÝZNAM
Ako najvyšší učiteľ na svete odsudzuje Kṛṣṇa postoj Arjunu, ktorý tvrdil, že tento boj nemôže priniesť nič dobrého a že práve naopak vedie k večnému životu v pekle. Tieto Arjunove úvahy pochádzajú z nevedomosti. Iba nevedomosť je dôvodom Arjunovho rozhodnutia nepoužiť násilie, hoci to bolo jeho povinnosťou. Je hlúpe byť kṣatriya a presadzovať na bojisku nenásilie. V Parāśara-smṛti, náboženských nariadeniach, ktoré ustanovil veľký mudrc a Vyāsadevov otec Parāśara, sa uvádza:
kṣatriyo hi prajā rakṣan śastra-pāṇiḥ pradaṇḍayan nirjitya para-sainyādi kṣitiṁ dharmeṇa pālayet
„Povinnosťou kṣatriyu je chrániť občanov pred všetkými problémami, a preto musí niekedy pre zachovanie zákona a poriadku použiť násilie. Jeho povinnosťou je poraziť vojská nepriateľských kráľov a vládnuť tak svetu podľa náboženských zásad.“
Nech sa na to pozrieme z hociktorého uhla, Arjuna nemal dôvod vzdávať boj. Keby svojich nepriateľov porazil, radoval by sa z kráľovstva, a keby v boji zomrel, povýšil by sa na nebeské planéty, ktorých brány by boli preňho otvorené dokorán. V oboch prípadoch by bolo preňho dobré bojovať.