SK/BG 2.40
VERŠ 40
- नेहाभिक्रमनाशोऽस्ति प्रत्यवायो न विद्यते ।
- स्वल्पमप्यस्य धर्मस्य त्रायते महतो भयात् ॥४०॥
- nehābhikrama-nāśo ’sti
- pratyavāyo na vidyate
- sv-alpam apy asya dharmasya
- trāyate mahato bhayāt
SYNONYMÁ
na — nie je; iha — v tejto yoge; abhikrama — snaha; nāśaḥ — strata; asti — je; pratyavāyaḥ — úbytok; na — nikdy; vidyate — je; su-alpam — malý; api — aj keď; asya — tohto; dharmasya — zamestnania; trāyate — oslobodzuje; mahataḥ — od veľkého; bhayāt — nebezpečenstva.
PREKLAD
V tomto úsilí niet straty alebo úbytku a i malý pokrok na tejto ceste môže človeka ochrániť pred najväčším nebezpečenstvom.
VÝZNAM
Činnosť, pri ktorej sme si vedomí Kṛṣṇu, alebo konanie pre Kṛṣṇu bez očakávania zmyslových pôžitkov je najvyššou transcendentálnou činnosťou. I tá najmenšia snaha potešiť Kṛṣṇu nevyjde nikdy nazmar. Na hmotnej úrovni sú všetky činy, ktoré neboli celkom dokončené, neúspešné, zatiaľ čo na duchovnej úrovni i ten najmenší čin, hoci nedokončený, prináša trvalý úžitok. Preto človek, ktorý urobil niečo pre potešenie Kṛṣṇu, o nič neprichádza, aj keby svoju prácu nedokončil. I jediné percento činnosti vykonanej v tomto duchu umožní človeku, aby nabudúce začal od dvoch percent, zatiaľ čo hmotné činy, ak ich nedokončíme stopercentne, neprinášajú žiadne ovocie. Ajāmila si plnil svoje povinnosti s niekoľko percentným vedomím Kṛṣṇu, ale výsledok, ktorého sa dočkal, bol vďaka Kṛṣṇovej milosti stopercentný. V tejto súvislosti nájdeme pekný verš v Śrīmad-Bhāgavatame (1.5.17):
tyaktvā sva-dharmaṁ caraṇāmbujaṁ harer bhajann apakvo ’tha patet tato yadi yatra kva vābhadram abhūd amuṣya kiṁ ko vārtha āpto ’bhajatāṁ sva-dharmataḥ
„Keď niekto zanechá svoje predpísané povinnosti, aby oddane slúžil Bohu, a poklesne, keďže službu nedokončil — o čo taký človek prichádza? Čo však získa ten, čo dokonale vykonával svoje hmotné povinnosti?“ Alebo, ako vravia kresťania: „Na čo je človeku celý svet, keď stratil večnú dušu?“
Hmotné činy a ich následky zanikajú s telom. No čin vykonaný pre Kṛṣṇu, i keď ho preruší smrť, privedie človeka znovu naspäť k vedomiu Kṛṣṇu aj v ďalšom živote. Keď človek pracuje pre Kṛṣṇu, môže si byť istý, že v ďalšom živote dostane ľudské telo, narodí sa v rodine múdreho brāhmaṇa alebo v bohatej a vzdelanej rodine, čo mu umožní ďalší pokrok na ceste za duchovným poznaním. Taká je neporovnateľná sila oddanej služby.