SK/Prabhupada 0148 - Sme časťou a čiastočkou Boha

Revision as of 11:24, 4 October 2018 by Vanibot (talk | contribs) (Vanibot #0023: VideoLocalizer - changed YouTube player to show hard-coded subtitles version)
(diff) ← Older revision | Latest revision (diff) | Newer revision → (diff)


Lecture on SB 7.6.1 -- Madras, January 2, 1976

To je dharma. Sambandha, abhidheya, prayojana, tieto tri veci. Celá veda je rozdelená do týchto troch častí. Sambandha, aký je náš vzťah s Bohom. Tomu sa hovorí sambandha. A potom abhideya. Podľa toto, aký je náš vzťah, musíme konať. Tomu sa hovorí abhideya. A prečo konáme? Pretože máme cieľ života, chceme dosiahnuť cieľ života. A čo je ten cieľ života? Cieľom života je ísť späť domov k Bohu. To je cieľom života. Sme neoddeliteľnými súčasťami Boha. Boh je sanátana a má Svoje vlastné sídlo, ktoré je tiež sanátana. Paras tasmāt tu bhāvo 'nyo 'vyakto 'vyaktāt sanātanaḥ (BG 8.20). Existuje miesto, ktoré trvá naveky. Tento hmotný svet nebude trvať navždy. Je bhūtvā bhūtvā pralīyate (BG 8.19). V určitý moment sa prejaví. Rovnako ako vaše telo a moje telo sa v určitý okamih prejavilo. Nejakú dobu zostane. Rastie. Vytvorí nejaké vedľajšie produkty. Potom zostarne, bude chradnúť a nakoniec zanikne. Tomu sa hovorí sad-vikára, šesť štádií čohokoľvek hmotného. Existuje však iná príroda, kde sa týchto šesť zmien nedeje. Tá je večná. Hovorí sa jej teda sanátana-dháma. A džíva, my živé bytosti, sme tiež opísané ako večné. Na hanyate hanyamāne śarīre (BG 2.20). A Pán je tiež oslovovaný ako sanátana. Naše pravé postavenie je teda, že sme sanátana, Krišna je sanátana a Krišnove sídlo je sanátana. Keď sa teda vrátime do tohto sanátama-dhámu a žijeme tam s najvyšším sanátanou, Krišnom ... A my sme tiež sanátana. Proces, ktorým môžeme dosiahnuť tento najvyšší cieľ života, sa nazýva sanátana-dharma. My tu vykonávame sanátana-dharmu. Sanátana-dharma a táto Bhágavata-dharma sú to isté. Bhágavata, Bhagaván. Bhágavata je odvodené zo slova Bhagaván. Táto Bhágavata-dharma bola popísaná Šrí Čaitanja Maháprabhuom. Hovorí, jīvera svarūpa haya nitya kṛṣṇa dāsa (Cc. Madhya 20.108-109). My sme večnými Krišnovými služobníkmi. Tak to je. V túto súčasnú chvíľu sme sa však v tomto hmotnom spojení miesto Božími či Krišnovými služobníkmi stali služobníkmi toľkých iných vecí, máji, a preto trpíme. Nie sme spokojní. Nie je to možné. Nesedí to. Rovnako ako keď zo stroja odoberiete jednu skrutku. Keď táto skrutka z nejakého dôvodu spadne na zem, nemá žiadnu hodnotu. Keď však tú istú skrutku umiestnite správne do stroja, alebo keď tento stroj nepracuje dobre, pretože mu chýba jedna skrutka, keď je tento stroj rozbitý, potom vezmete tú istú skrutku a dáte ju späť na miesto, a stroj zase funguje a táto skrutka sa stane veľmi hodnotná. My sme teda neoddeliteľnými súčasťami Boha, Krišnu. Mamaivāṁśo jiva-bhūtaḥ (BG 15.7), On to hovorí, Krišna. Teraz sme ale oddelení. Poklesli sme. Iný príklad môže byť veľký oheň a malé iskry. Malé iskry sú tiež ohňom, ak zostávajú vo vnútri tohto ohňa. Keď sa ale nejako stane, že tieto iskry z ohňa vyskočia, zaniknú. Už nemaju žiadne ohnivé vlastnosti. Ak ich však vezmete a vložíte ich späť do ohňa, znova sa stanú iskrami. Také je aj naše postavenie. Nejako sa stalo, že sme prišli do tohto hmotného sveta. Hoci sme malými, nepatrnými čiastočkami Najvyššieho Pána, pretože sme v tomto hmotnom svete, zabudli sme na náš vzťah s Bohom a naše ... Manah-ṣaṣṭhānīndriyāṇi prakti-sthāni karṣati (BG 15.7). Zápolíme so zákonmi hmotného sveta, s toľkými rôznymi vecami. Tu tiež slúžime, pretože sme večnými služobníkmi. Pretože sme sa však vzdali služby Najvyššiemu Pánovi, zamestnávame sa ako služobníci toľkých rôznych vecí. Nikto však nie je spokojný, ako ctihodný pán sudca povedal, nikto nie je spokojný. To je fakt. Nie je možné tu byť spokojný. Nie je to možné, pretože našou pravou povahou sme služobníkmi Boha, boli sme však umiestnení do tohto hmotného sveta, aby sme tu slúžili toľkým veciam, čo nie je v poriadku. Preto vytvárame plány, ako slúžiť. Tomu sa hovorí výplody mysle. Manaḥ-ṣaṣṭhānīndriyāṇi prakṛti-sthāni karṣati (BG 15.7). Boj, je to boj.