SK/Prabhupada 0243 -Žiak prichádza za guruom kvôli osvieteniu
Lecture on BG 2.9 -- London, August 15, 1973
Pradyumna: Preklad, "Snjaya povedal: Po tomto rozprávaní, Ardžuna, pokoriteľ nepriateľov, povedal Krišnovi, "Govinda, ja nechcem bojovať," a ostal ticho."
Prabhupāda: V predchádzajúcom verši, Ardžuna povedal, že "Tam nie je žiadny prínos v tomto boji, pretože na druhej strane to sú všetko moji príbuzný, a ich zabitím, ak by som aj vyhral, tak aj tak akú to má hodnotu?" To sme už vysvetlili, takýto druh zrieknutia sa niekedy deje kvôli nevedomosti. V skutočnosti to nie je veľmi inteligentné. Takže týmto spôsobom, evam uktvā, "povedaním, že "Tak, tam nie je žiadny prínos v tromto boji." Evam uktvā, "vyslovením tohto," hṛṣīkeśam, on hovorí k pánovy zmyslov. A v predchádzajúcom verši povedal, śiṣyas te 'haṁ prapannam: (BG 2.7) "Ja som tvojim odovzdaným žiakom." Takže Krišna sa stal guruom a Ardžuna Jeho žiakom. Pôvodne sa rozprávali ako priatelia. Ale priateľská rozprava nedokáže vyriešiť žiadny vážny problém. Keď je tam nejaká vážna téma, musí sa o tom rozprávať medzi autoritami.
Takže hṛṣīkeśam, Ja som to už vysvetlil viackrát. Hṛṣīka znamená zmysli a īśa znamená pán. Hṛṣīka-īśa a oni sa spoja: Hṛṣīkeśa. Podobne aj Ardžuna. Guḍāka īśa. Guḍāka znamená temnota a īśa... Temnota je nevedomosť.
- ajñāna-timirāndhasya
- jñānāñjana-śalākayā
- cakṣur-unmīlitaṁ yena
- tasmai śrī-guruve namaḥ
Povinnosťou gurua je... A śiṣya, žiak prichádza za guruom aby ho osvietil. Každý sa rodí hlúpi. Každý. Dokonca i ľudské bytosti, pretože prichádzajú zo zvieracieho kráľovstva prostredníctvom evolúcie, takže to zrodenie je také isté, nevedomosť, ako zvieratá. Preto, i keď je niekto ľudská bytosť, tak aj tak potrebuje vzdelanie. Zviera nemôže byť vzdelávané, ale ľudská bytosť sa môže vzdelávať. Preto śāstra says, nāyaṁ deho deha-bhājāṁ nṛloke kaṣṭān kāmān arhate vid-bhujāṁ ye (SB 5.5.1). Ja som viackrát recitoval tento verš, takže teraz... V postavením nižšom ako je to ľudské musíme pracovať veľmi ťažko, jednoducho pre naše štyri nevyhnutnosti života: jedenie, spanie, párenie a obranu. Zmyslové užívanie si. Hlavným predmetom je zmyslový pôžitok. Preto všetci musia veľmi tvrdo pracovať. Ale v ľudskej podobe života, Krišna nám dáva tak veľa prostriedkov, inteligenciu. My môžeme urobiť svoj spôsobom žitia veľmi pohodlným, ale za účelom dosiahnutia dokonalosti v Krišna vedomí. Žijete pohodlne. To je v poriadku. Ale nežite ako zvieratá, jednoducho len zväčšovanie zmyslového pôžitku. Človek sa pokúša o to ako žiť pohodlne, ale oni chcú žiť pohodlne pre zmysloví pôžitok. To je chyba modernej civilizácie. Yuktāhāra-vihāraś ca yogo bhavati siddhiḥ. V bhagavat Gíte je povedané yuktāhāra. Áno, musíter jesť, musíte spať, musíte uspokojiť svoje zmysli, musíte sa nejako chrániť - len do určitej miery, nie sa na to príliš sústrediť. Musíme jesť, yuktāhāra. To je pravda. Ale nie atyāhara. Rūpa Gosvāmī radí vo svojej Upadeśāmṛte,
- atyāhāraḥ prayāsaś ca
- prajalpo niyamagrahaḥ
- laulyaṁ jana-saṅgaś ca
- ṣaḍbhir bhaktir vinaśyati
- (NOI 2)
Ak chcete urobiť pokrok v duchovnom vedomí - pretože to je jediným cieľom života - potom by ste nemali veľa jesť, atyāhāraḥ, alebo zhromažďovať veľa vecí. Atyāhāraḥ prayāsaś ca prajalpo niyamagrahaḥ. Toto je naša filozofia.