SK/Prabhupada 0996 - Nepodplácal som vás, amerických chlapcov a dievčatá, aby ste ma nasledovali. Jediným bohatstvom bolo spievanie
730406 - Lecture SB 02.01.01-2 - New York
Prabhupāda: Takže Parīkṣit Mahārāja sa pýtal Śukadeva Gosvāmīho ... "Čo je mojou povinnosťou? Zomriem do siedmich dní, aká je moja povinnosť?" Preto sa pýtal na Kṛṣṇu, pretože Parīkṣit Mahārāj, narodený vo vaiṣṇavskej rodine, vnuk Arjunu ... Pāṇḍuovci, sú Vaiṣṇavovia a oddaní Kṛṣṇu, takže od detstva mal príležitosť uctievať Kṛṣṇu. Hral sa s božstvami Kṛṣṇy, takže prirodzene inklinoval k počúvaniu o Kṛṣṇovi. Preto sa pýtal: "Aká je moja povinnosť? Musím jednoducho počúvať o Kṛṣṇovi, alebo niečo iné?" Takže po vypočutí tejto otázky mu Śukadeva Gosvāmī gratuluje, varīyān eṣa te praśnaḥ: (SB 2.1.1) "Ach, tvoja otázka je veľmi nádherná, veľmi vítaná, varīyān." Varīyān znamená "veľmi vítané", varīyān. Nádherné, áno. "Slávny praśnaḥ, pretože si sa pýtal na Kṛṣṇu."
Varīyān eṣa te praśnaḥ kṛto loka-hitaṁ nṛpa: (SB 2.1.1) "Môj drahý kráľ, táto otázka je pre všetkých ľudí na svete vše priaznivá ." Ak sa jednoducho pýtate na Kṛṣṇu alebo počujete o Kṛṣṇovi, aj keď nerozumieme, ale tá vibrácia Kṛṣṇu ... Rovnako ako keď spievame "Hare Kṛṣṇa", nemusíme chápať, čo znamená Hare Kṛṣṇa, ale napriek tomu, pretože je to transcendentálny zvuk, je to priaznivé. Kdekoľvek budete spievať Hare Kṛṣṇa, môžu to počuť, alebo nemusia to počuť, je to pre nich priaznivé. Takže posielame našich mužov na ulicu robiť saṅkīrtan. Nezáleží na tom, či ľudia o tom chcú počuť alebo nie, je to pre nich stále priaznivé. Vytvorí to atmosféru, ktorá je veľmi, veľmi príjemná pre ľudskú spoločnosť. To by malo byť našou zásadou. Nie preto, že spievame a nikoho to nezaujíma, nebuďme preto sklamaní. Naše, toto saṅkīrtanové hnutie je tak pekné, že jednoducho skrze spievanie táto vibrácia vytvorí priaznivú atmosféru, varīyān eṣa te praśnaḥ (SB 2.1.1) Teraz prakticky môžete vidieť, tí, ktorí sú starí členovia ... Tak som začal v tomto New Yorku, v tamtom obchode jednoducho spievaním svätých mien. A nepodplatil som vás, amerických chlapcov a dievčatá, aby ste išli za mnou. Jediným bohatstvom bolo spievanie svätých mien. V Tompkinsonovom parku, tento Brahmānanda Swami prišiel ako prvý tancovať, keď som spieval. (Smiech) On a Acyutānanda, oni ako prví tancovali v našom vedomí Kṛṣṇu. (Smiech) Áno. A nemal som mṛdaṅgy. To bolo, čo to je?
Oddaný: (nejasne) bubon.
Prabhupāda: Bubon, malý bubon. Tak som spieval Hare Kṛṣṇa od druhej do piatej, tri hodiny, a prichádzalo toľko chlapcov a dievčat, ktorí sa pripojili a tam vznikla naša prvá fotografia v Times. New York Times, oni to ocenili a ľudia to tiež ocenili. Takže toto spievanie, na začiatku bolo len spievanie. Nebolo nič, nič viac. V tom čase nebol žiadny program distribúcie prasādamu. To prišlo až neskôr. Takže by sme si mali byť vždy istí, že toto spievanie nie je vibráciou tohto hmotného sveta. Toto nie je vibrácia hmotného sveta. Narottama dāsa Ṭhākura hovorí: golokera prema-dhana hari-nāma-saṅkīrtana. Bolo to prinesené z duchovného sveta. Je to úplne duchovné. Ako by to inak bolo možné? Niekedy takzvaní jogíni, hovoria, že spievanie ... V Bombaji je tzv. darebák, ktorý hovorí "Spievanie Hare Kṛṣṇa mantry a spievanie Coca-Cola je rovnaké." On je taký zloduch. Nevie, že to nie je vibrácia tohto hmotného sveta. Ale tí, ktorí nemajú vedomosti, rozmýšľajú "Aký je zmysel spievania 'Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa'? " Ale oni prakticky môžu vidieť, že dokážeme spievať deň a noc, a ešte stále nebudeme unavení, ale ak by ste si zobrali akékoľvek iné hmotné meno, ak by ste ho zaspievali tri krát, boli by ste unavení. To je dôkaz. Môžete spievať deň a noc, nikdy sa nebudete cítiť unavený. Títo ľudia, úbohí ľudia, nemajú žiadny rozum, aby tomu pochopili.