SK/BG 13.22: Difference between revisions

(Bhagavad-gita Compile Form edit)
 
(Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists)
 
Line 1: Line 1:
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA TRINÁSTA|B22]]
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA TRINÁSTA|S22]]
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 13| KAPITOLA TRINÁSTA: Príroda, požívateľ, vedomie]]'''</div>
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 13| KAPITOLA TRINÁSTA: Príroda, požívateľ, vedomie]]'''</div>
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 13.21| BG 13.21]] '''[[SK/BG 13.21|BG 13.21]] - [[SK/BG 13.23|BG 13.23]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 13.23| BG 13.23]]</div>
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 13.21| BG 13.21]] '''[[SK/BG 13.21|BG 13.21]] - [[SK/BG 13.23|BG 13.23]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 13.23| BG 13.23]]</div>
{{RandomImageRU}}
{{RandomImage|Slovak}}


==== VERŠ 22 ====
==== VERŠ 22 ====


<div class="verse inter_diac">
<div class="devanagari">
 
:पुरुषः प्रकृतिस्थो हि भुङ्क्ते प्रकृतिजान्गुणान् ।
:''puruṣaḥ prakṛti-stho hi''
:कारणं गुणसङ्गोऽस्य सदसद्योनिजन्मसु ॥२२॥
:''bhuṅkte prakṛti-jān guṇān''
</div>
:''kāraṇaṁ guṇa-saṅgo ’sya''
:''sad-asad-yoni-janmasu''


<div class="verse">
:puruṣaḥ prakṛti-stho hi
:bhuṅkte prakṛti-jān guṇān
:kāraṇaṁ guṇa-saṅgo ’sya
:sad-asad-yoni-janmasu
</div>
</div>


==== SYNONYMÁ ====
==== SYNONYMÁ ====


<div class="synonyms inter_diac">
<div class="synonyms">
puruṣaḥ — živá bytosť; prakṛti-sthaḥ — umiestnená v hmotnej energii; hi — zaiste; bhuṅkte — teší sa; prakṛti-jān — stvorená hmotnou prírodou; guṇān — kvality prírody; kāraṇam — príčina; guṇa-saṅgaḥ — styk s hmotnými kvalitami; asya — živá bytosť; sat-asat — dobro a zlo; yoni — životné druhy; janmasu — narodenie.
''puruṣaḥ'' — živá bytosť; ''prakṛti-sthaḥ'' — umiestnená v hmotnej energii; ''hi'' — zaiste; ''bhuṅkte'' — teší sa; ''prakṛti-jān'' — stvorená hmotnou prírodou; ''guṇān'' — kvality prírody; ''kāraṇam'' — príčina; ''guṇa-saṅgaḥ'' — styk s hmotnými kvalitami; ''asya'' — živá bytosť; ''sat-asat'' — dobro a zlo; ''yoni'' — životné druhy; ''janmasu'' — narodenie.
 
</div>
</div>


Line 26: Line 28:
<div class="translation">
<div class="translation">
Živá bytosť tak v hmotnej prírode kráča cestou života a zakúša tri kvality tejto prírody. To je dôvod styku s hmotnou prírodou. Tak sa stretáva s dobrom a zlom v rôznych životných druhoch.
Živá bytosť tak v hmotnej prírode kráča cestou života a zakúša tri kvality tejto prírody. To je dôvod styku s hmotnou prírodou. Tak sa stretáva s dobrom a zlom v rôznych životných druhoch.
</div>
</div>



Latest revision as of 21:35, 28 June 2018

Śrī Śrīmad A.C. Bhaktivedanta Swami Prabhupāda


VERŠ 22

पुरुषः प्रकृतिस्थो हि भुङ्क्ते प्रकृतिजान्गुणान् ।
कारणं गुणसङ्गोऽस्य सदसद्योनिजन्मसु ॥२२॥
puruṣaḥ prakṛti-stho hi
bhuṅkte prakṛti-jān guṇān
kāraṇaṁ guṇa-saṅgo ’sya
sad-asad-yoni-janmasu

SYNONYMÁ

puruṣaḥ — živá bytosť; prakṛti-sthaḥ — umiestnená v hmotnej energii; hi — zaiste; bhuṅkte — teší sa; prakṛti-jān — stvorená hmotnou prírodou; guṇān — kvality prírody; kāraṇam — príčina; guṇa-saṅgaḥ — styk s hmotnými kvalitami; asya — živá bytosť; sat-asat — dobro a zlo; yoni — životné druhy; janmasu — narodenie.

PREKLAD

Živá bytosť tak v hmotnej prírode kráča cestou života a zakúša tri kvality tejto prírody. To je dôvod styku s hmotnou prírodou. Tak sa stretáva s dobrom a zlom v rôznych životných druhoch.

VÝZNAM

Tento verš je veľmi dôležitý na pochopenie toho, ako sa živá bytosť sťahuje z jedného tela do druhého. V druhej kapitole bolo vysvetlené, že živá bytosť prechádza z tela do tela, ako pri zmene odevu. Táto výmena tiel závisí od jej pripútanosti k hmotnej existencii. Dovtedy, kým sme spútaní týmto falošným prejavom, musíme neustále prechádzať z jedného tela do druhého. Živá bytosť sa do tejto poľutovaniahodnej situácie dostala vďaka svojej túžbe ovládať hmotnú prírodu. Pod vplyvom hmotných túžob sa zavše narodí ako poloboh, zavše ako svätec a inokedy zas ako človek alebo zviera, vták, ryba, hmyz a podobne. V každom prípade si však o sebe myslí, že je pánom situácie, hoci je neustále pod vplyvom hmotnej prírody.

Tu je vysvetlené, ako sa živá bytosť do takých tiel dostane. Závisí to od styku s rôznymi kvalitami hmotnej prírody. Preto sa človek musí nad tieto tri kvality povzniesť a dospieť na transcendentálnu úroveň. To sa nazýva vedomie Kṛṣṇu. Ak si človek nie je vedomý Kṛṣṇu, vedomie ho donúti transmigrovať z jedného tela do druhého, lebo zdieľa hmotné túžby už od nepamäti. To sa však musí zmeniť. Zmena nastane, ak začneme načúvať z autoritatívnych prameňov. Najlepší príklad dáva Bhagavad-gītā samotná: Arjuna načúval Kṛṣṇovi, ktorý mu vysvetľoval vedu o Bohu. Ak sa podvolíme a odovzdáme tomuto procesu načúvania, stratíme dlho pretrvávajúcu túžbu ovládať hmotnú prírodu a úmerne tomu, ako slabne naša túžba vládnuť, zažívame duchovnú radosť. V jednej vedskej mantre sa hovorí, že čím viac vzrastá miera poznania stykom s Najvyšším Pánom, tým viac môžeme zažívať chuť večného blaženého života.