SK/BG 17.16: Difference between revisions

(Bhagavad-gita Compile Form edit)
 
(Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists)
 
Line 1: Line 1:
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA SEDEMNÁSTA|B16]]
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA SEDEMNÁSTA|S16]]
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 17| KAPITOLA SEDEMNÁSTA: Druhy viery]]'''</div>
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 17| KAPITOLA SEDEMNÁSTA: Druhy viery]]'''</div>
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 17.15| BG 17.15]] '''[[SK/BG 17.15|BG 17.15]] - [[SK/BG 17.17|BG 17.17]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 17.17| BG 17.17]]</div>
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 17.15| BG 17.15]] '''[[SK/BG 17.15|BG 17.15]] - [[SK/BG 17.17|BG 17.17]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 17.17| BG 17.17]]</div>
{{RandomImageRU}}
{{RandomImage|Slovak}}


==== VERŠ 16 ====
==== VERŠ 16 ====


<div class="verse inter_diac">
<div class="devanagari">
:''manaḥ-prasādaḥ saumyatvaṁ''
:मनः प्रसादः सौम्यत्वं मौनमात्मविनिग्रहः ।
:''maunam ātma-vinigrahaḥ''
:भावसंशुद्धिरित्येतत्तपो मानसमुच्यते ॥१६॥
:''bhāva-saṁśuddhir ity etat''
</div>
:''tapo mānasam ucyate''


<div class="verse">
:manaḥ-prasādaḥ saumyatvaṁ
:maunam ātma-vinigrahaḥ
:bhāva-saṁśuddhir ity etat
:tapo mānasam ucyate
</div>
</div>


==== SYNONYMÁ ====
==== SYNONYMÁ ====


<div class="synonyms inter_diac">
<div class="synonyms">
manaḥ-prasādaḥ — uspokojenie mysle; saumyatvam — bez neúprimnosti k druhým; maunam — vážnosť; ātma — seba; vinigrahaḥ — ovládanie; bhāva — povaha; saṁśuddhiḥ — očista; iti — tak; etat — toto; tapaḥ — odriekanie; mānasam — mysle; ucyate — hovorí sa.
''manaḥ-prasādaḥ'' — uspokojenie mysle; ''saumyatvam'' — bez neúprimnosti k druhým; ''maunam'' — vážnosť; ''ātma'' — seba; ''vinigrahaḥ'' — ovládanie; ''bhāva'' — povaha; ''saṁśuddhiḥ'' — očista; ''iti'' — tak; ''etat'' — toto; ''tapaḥ'' — odriekanie; ''mānasam'' — mysle; ''ucyate'' — hovorí sa.
 
</div>
</div>


Line 25: Line 28:
<div class="translation">
<div class="translation">
A spokojnosť, jednoduchosť, vážnosť, sebaovládanie a očista vlastnej existencie je odriekaním mysle.
A spokojnosť, jednoduchosť, vážnosť, sebaovládanie a očista vlastnej existencie je odriekaním mysle.
</div>
</div>


Line 33: Line 34:
<div class="purport">
<div class="purport">
Ovládnuť myseľ znamená odpútať ju od zmyslového pôžitku. Myseľ musí byť cvičená tak, aby vždy myslela na dobro druhých. Najlepším tréningom pre myseľ je vážnosť v myslení. Človek by sa nemal nikdy odchýliť od vedomia Kṛṣṇu a mal by sa vyhýbať uspokojovaniu zmyslov. Očistiť svoju povahu znamená byť si vedomý Kṛṣṇu. Uspokojenie mysle môžme dosiahnuť iba tak, že prestaneme myslieť na zmyslový pôžitok. Čím viac myslíme na zmyslový pôžitok tým viac je naša myseľ nepokojná. V súčasnej dobe zbytočne zamestnávame myseľ mnohými plánmi za účelom zmyslového pôžitku, a preto naša myseľ nemôže nájsť pokoj. Najlepším riešením je obrátiť našu myseľ k vedskej literatúre, k Purāṇam a Mahābhārate, ktoré sú plné uspokojujúcich príbehov. Človek môže využiť poznanie a očistiť sa. Myseľ by nemala byť poškvrnená falošnosťou. Mali by sme myslieť na dobro všetkých. Mlčať znamená neustále myslieť na sebarealizáciu. Človek vedomý si Kṛṣṇu zachováva dokonalou mlčanlivosť. Ovládnuť myseľ znamená odpútať ju od zmyslového pôžitku. Človek musí byť priamy vo svojom konaní, a tak očistí svoju existenciu. Všetky tieto vlastnosti vytvárajú odriekania mentálnych činností.
Ovládnuť myseľ znamená odpútať ju od zmyslového pôžitku. Myseľ musí byť cvičená tak, aby vždy myslela na dobro druhých. Najlepším tréningom pre myseľ je vážnosť v myslení. Človek by sa nemal nikdy odchýliť od vedomia Kṛṣṇu a mal by sa vyhýbať uspokojovaniu zmyslov. Očistiť svoju povahu znamená byť si vedomý Kṛṣṇu. Uspokojenie mysle môžme dosiahnuť iba tak, že prestaneme myslieť na zmyslový pôžitok. Čím viac myslíme na zmyslový pôžitok tým viac je naša myseľ nepokojná. V súčasnej dobe zbytočne zamestnávame myseľ mnohými plánmi za účelom zmyslového pôžitku, a preto naša myseľ nemôže nájsť pokoj. Najlepším riešením je obrátiť našu myseľ k vedskej literatúre, k Purāṇam a Mahābhārate, ktoré sú plné uspokojujúcich príbehov. Človek môže využiť poznanie a očistiť sa. Myseľ by nemala byť poškvrnená falošnosťou. Mali by sme myslieť na dobro všetkých. Mlčať znamená neustále myslieť na sebarealizáciu. Človek vedomý si Kṛṣṇu zachováva dokonalou mlčanlivosť. Ovládnuť myseľ znamená odpútať ju od zmyslového pôžitku. Človek musí byť priamy vo svojom konaní, a tak očistí svoju existenciu. Všetky tieto vlastnosti vytvárajú odriekania mentálnych činností.
</div>
</div>



Latest revision as of 21:51, 28 June 2018

Śrī Śrīmad A.C. Bhaktivedanta Swami Prabhupāda


VERŠ 16

मनः प्रसादः सौम्यत्वं मौनमात्मविनिग्रहः ।
भावसंशुद्धिरित्येतत्तपो मानसमुच्यते ॥१६॥
manaḥ-prasādaḥ saumyatvaṁ
maunam ātma-vinigrahaḥ
bhāva-saṁśuddhir ity etat
tapo mānasam ucyate

SYNONYMÁ

manaḥ-prasādaḥ — uspokojenie mysle; saumyatvam — bez neúprimnosti k druhým; maunam — vážnosť; ātma — seba; vinigrahaḥ — ovládanie; bhāva — povaha; saṁśuddhiḥ — očista; iti — tak; etat — toto; tapaḥ — odriekanie; mānasam — mysle; ucyate — hovorí sa.

PREKLAD

A spokojnosť, jednoduchosť, vážnosť, sebaovládanie a očista vlastnej existencie je odriekaním mysle.

VÝZNAM

Ovládnuť myseľ znamená odpútať ju od zmyslového pôžitku. Myseľ musí byť cvičená tak, aby vždy myslela na dobro druhých. Najlepším tréningom pre myseľ je vážnosť v myslení. Človek by sa nemal nikdy odchýliť od vedomia Kṛṣṇu a mal by sa vyhýbať uspokojovaniu zmyslov. Očistiť svoju povahu znamená byť si vedomý Kṛṣṇu. Uspokojenie mysle môžme dosiahnuť iba tak, že prestaneme myslieť na zmyslový pôžitok. Čím viac myslíme na zmyslový pôžitok tým viac je naša myseľ nepokojná. V súčasnej dobe zbytočne zamestnávame myseľ mnohými plánmi za účelom zmyslového pôžitku, a preto naša myseľ nemôže nájsť pokoj. Najlepším riešením je obrátiť našu myseľ k vedskej literatúre, k Purāṇam a Mahābhārate, ktoré sú plné uspokojujúcich príbehov. Človek môže využiť poznanie a očistiť sa. Myseľ by nemala byť poškvrnená falošnosťou. Mali by sme myslieť na dobro všetkých. Mlčať znamená neustále myslieť na sebarealizáciu. Človek vedomý si Kṛṣṇu zachováva dokonalou mlčanlivosť. Ovládnuť myseľ znamená odpútať ju od zmyslového pôžitku. Človek musí byť priamy vo svojom konaní, a tak očistí svoju existenciu. Všetky tieto vlastnosti vytvárajú odriekania mentálnych činností.