SK/BG 18.39

Revision as of 17:45, 23 August 2017 by Vanibot (talk | contribs) (Bhagavad-gita Compile Form edit)
(diff) ← Older revision | Latest revision (diff) | Newer revision → (diff)
Его Божественная Милость А.Ч. Бхактиведанта Свами Прабхупада


VERŠ 39

yad agre cānubandhe ca
sukhaṁ mohanam ātmanaḥ
nidrālasya-pramādotthaṁ
tat tāmasam udāhṛtam

SYNONYMÁ

yat — to, ktoré; agre — spočiatku; ca — aj; anubandhe — na konci; ca — aj; sukham — šťastie; mohanam — iluzórne; ātmanaḥ — vlastné ja; nidrā — spánok; ālasya — lenivosť; pramāda — a ilúzia; uttham — povstávajúce z; tat — to; tāmasam — v kvalite nevedomosti; udāhṛtam — hovorí sa.

PREKLAD

A o šťastí, ktoré je slepé voči sebarealizácii, ktoré je od začiatku do konca klamom a pochádza zo spánku, lenivosti a ilúzie, sa hovorí, že náleží do kvality nevedomosti.

VÝZNAM

Ten, kto nachádza potešenie v lenivosti a spánku, sa iste nachádza v kvalite temnoty, nevedomosti. To isté platí o človeku, ktorý nikdy nevie, ako má a ako nemá konať. Pre tých, čo sa nachádzajú v tejto kvalite, je všetko ilúziou. Niet pre nich šťastia ani na začiatku, ani na konci. Človek v kvalite vášne môže spočiatku prežívať istý druh šťastia, z ktorého sa nakoniec vykľuje utrpenie, no človek v kvalite nevedomosti zažíva útrapy od začiatku do konca.