SK/BG 18.51-53: Difference between revisions
(Bhagavad-gita Compile Form edit) |
(Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists) |
||
| Line 1: | Line 1: | ||
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - OSEMNÁSTA | [[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA OSEMNÁSTA|S53]] | ||
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 18| OSEMNÁSTA KAPITOLA: Dokonalosť odriekania]]'''</div> | <div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 18| OSEMNÁSTA KAPITOLA: Dokonalosť odriekania]]'''</div> | ||
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 18.50| BG 18.50]] '''[[SK/BG 18.50|BG 18.50]] - [[SK/BG 18.54|BG 18.54]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 18.54| BG 18.54]]</div> | <div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 18.50| BG 18.50]] '''[[SK/BG 18.50|BG 18.50]] - [[SK/BG 18.54|BG 18.54]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 18.54| BG 18.54]]</div> | ||
{{ | {{RandomImage|Slovak}} | ||
==== VERŠ 51-53 ==== | ==== VERŠ 51-53 ==== | ||
<div class=" | <div class="devanagari"> | ||
: | :बुद्ध्या विशुद्धया युक्तो धृत्यात्मानं नियम्य च । | ||
: | :शब्दादीन्विषयांस्त्यक्त्वा रागद्वेषौ व्युदस्य च ॥५१॥ | ||
:विविक्तसेवी लघ्वाशी यतवाक्कायमानसः । | |||
:ध्यानयोगपरो नित्यं वैराग्यं समुपाश्रितः ॥५२॥ | |||
:अहंकारं बलं दर्पं कामं क्रोधं परिग्रहम् । | |||
:विमुच्य निर्ममः शान्तो ब्रह्मभूयाय कल्पते ॥५३॥ | |||
</div> | |||
<div class="verse"> | |||
:buddhyā viśuddhayā yukto | |||
:dhṛtyātmānaṁ niyamya ca | |||
:śabdādīn viṣayāṁs tyaktvā | |||
:rāga-dveṣau vyudasya ca | |||
:vivikta-sevī laghv-āśī | |||
:yata-vāk-kāya-mānasaḥ | |||
:dhyāna-yoga-paro nityaṁ | |||
:vairāgyaṁ samupāśritaḥ | |||
:ahaṅkāraṁ balaṁ darpaṁ | |||
:kāmaṁ krodhaṁ parigraham | |||
:vimucya nirmamaḥ śānto | |||
:brahma-bhūyāya kalpate | |||
</div> | </div> | ||
==== SYNONYMÁ ==== | ==== SYNONYMÁ ==== | ||
<div class="synonyms | <div class="synonyms"> | ||
buddhyā — inteligenciou; viśuddhayā — plne očistený; yuktaḥ — zamestnáva; dhṛtyā — s odhodlanosťou; ātmānam — sám; niyamya — usmernený; ca — tiež; śabda-ādīn — ako zvuk; viṣayān — zmyslové predmety; tyaktvā — zrieknuť sa; rāga — pripútanosť; dveṣau — nenávisť; vyudasya — zavrhnúť; ca — tiež; vivikta-sevī — žijúci v ústraní; laghu-āśī — málo je; yata — ovláda; vāk — reč; kāya — telo; mānasaḥ — a myseľ; dhyāna-yoga-paraḥ — v stave vnútorného vytrženia; nityam — dvadsaťštyri hodín denne; vairāgyam — odpútanosť; samupāśritaḥ — uchýliť sa; ahaṅkāram — falošné ego; balam — falošná moc; darpam — falošná pýcha; kāmam — žiadostivosť; krodham — hnev; parigraham — prijímanie hmotných vecí; vimucya — vyslobodený z; nirmamaḥ — bez vlastníckeho pocitu; śāntaḥ — mierumilovný; brahma-bhūyāya — pre sebarealizáciu; kalpate — je vhodný. | ''buddhyā'' — inteligenciou; ''viśuddhayā'' — plne očistený; ''yuktaḥ'' — zamestnáva; ''dhṛtyā'' — s odhodlanosťou; ''ātmānam'' — sám; ''niyamya'' — usmernený; ''ca'' — tiež; ''śabda-ādīn'' — ako zvuk; ''viṣayān'' — zmyslové predmety; ''tyaktvā'' — zrieknuť sa; ''rāga'' — pripútanosť; ''dveṣau'' — nenávisť; ''vyudasya'' — zavrhnúť; ''ca'' — tiež; ''vivikta-sevī'' — žijúci v ústraní; ''laghu-āśī'' — málo je; ''yata'' — ovláda; ''vāk'' — reč; ''kāya'' — telo; ''mānasaḥ'' — a myseľ; ''dhyāna-yoga-paraḥ'' — v stave vnútorného vytrženia; ''nityam'' — dvadsaťštyri hodín denne; ''vairāgyam'' — odpútanosť; ''samupāśritaḥ'' — uchýliť sa; ''ahaṅkāram'' — falošné ego; ''balam'' — falošná moc; ''darpam'' — falošná pýcha; ''kāmam'' — žiadostivosť; ''krodham'' — hnev; ''parigraham'' — prijímanie hmotných vecí; ''vimucya'' — vyslobodený z; ''nirmamaḥ'' — bez vlastníckeho pocitu; ''śāntaḥ'' — mierumilovný; ''brahma-bhūyāya'' — pre sebarealizáciu; ''kalpate'' — je vhodný. | ||
</div> | </div> | ||
| Line 33: | Line 42: | ||
<div class="translation"> | <div class="translation"> | ||
Kto sa očistil pomocou svojej inteligencie a vytrvalo ovláda myseľ, kto sa zriekol predmetov zmyslového pôžitku a zbavil pripútanosti i odporu, kto zotrváva v ústraní, málo je, ovláda reč, telo aj myseľ a je neustále v stave vnútorného vytrženia, kto je odpútaný, zbavený falošného ega, vlastníckeho pocitu, ilúzie moci, falošnej pýchy, žiadostivosti a hnevu, kto neprijíma hmotné veci a je mierumilovný, ten je určite hodný sebarealizácie. | Kto sa očistil pomocou svojej inteligencie a vytrvalo ovláda myseľ, kto sa zriekol predmetov zmyslového pôžitku a zbavil pripútanosti i odporu, kto zotrváva v ústraní, málo je, ovláda reč, telo aj myseľ a je neustále v stave vnútorného vytrženia, kto je odpútaný, zbavený falošného ega, vlastníckeho pocitu, ilúzie moci, falošnej pýchy, žiadostivosti a hnevu, kto neprijíma hmotné veci a je mierumilovný, ten je určite hodný sebarealizácie. | ||
</div> | </div> | ||
| Line 47: | Line 55: | ||
„K mieru môže dospieť iba ten, kto sa nenechá rozrušovať nepretržitými žiadosťami, ktoré sa ako rieky vlievajú do oceánu — vo svojom základe vždy nehybného — a nie ten, kto sa snaží uspokojovať svoje žiadosti.“ | „K mieru môže dospieť iba ten, kto sa nenechá rozrušovať nepretržitými žiadosťami, ktoré sa ako rieky vlievajú do oceánu — vo svojom základe vždy nehybného — a nie ten, kto sa snaží uspokojovať svoje žiadosti.“ | ||
</div> | </div> | ||
Latest revision as of 22:02, 28 June 2018
VERŠ 51-53
- बुद्ध्या विशुद्धया युक्तो धृत्यात्मानं नियम्य च ।
- शब्दादीन्विषयांस्त्यक्त्वा रागद्वेषौ व्युदस्य च ॥५१॥
- विविक्तसेवी लघ्वाशी यतवाक्कायमानसः ।
- ध्यानयोगपरो नित्यं वैराग्यं समुपाश्रितः ॥५२॥
- अहंकारं बलं दर्पं कामं क्रोधं परिग्रहम् ।
- विमुच्य निर्ममः शान्तो ब्रह्मभूयाय कल्पते ॥५३॥
- buddhyā viśuddhayā yukto
- dhṛtyātmānaṁ niyamya ca
- śabdādīn viṣayāṁs tyaktvā
- rāga-dveṣau vyudasya ca
- vivikta-sevī laghv-āśī
- yata-vāk-kāya-mānasaḥ
- dhyāna-yoga-paro nityaṁ
- vairāgyaṁ samupāśritaḥ
- ahaṅkāraṁ balaṁ darpaṁ
- kāmaṁ krodhaṁ parigraham
- vimucya nirmamaḥ śānto
- brahma-bhūyāya kalpate
SYNONYMÁ
buddhyā — inteligenciou; viśuddhayā — plne očistený; yuktaḥ — zamestnáva; dhṛtyā — s odhodlanosťou; ātmānam — sám; niyamya — usmernený; ca — tiež; śabda-ādīn — ako zvuk; viṣayān — zmyslové predmety; tyaktvā — zrieknuť sa; rāga — pripútanosť; dveṣau — nenávisť; vyudasya — zavrhnúť; ca — tiež; vivikta-sevī — žijúci v ústraní; laghu-āśī — málo je; yata — ovláda; vāk — reč; kāya — telo; mānasaḥ — a myseľ; dhyāna-yoga-paraḥ — v stave vnútorného vytrženia; nityam — dvadsaťštyri hodín denne; vairāgyam — odpútanosť; samupāśritaḥ — uchýliť sa; ahaṅkāram — falošné ego; balam — falošná moc; darpam — falošná pýcha; kāmam — žiadostivosť; krodham — hnev; parigraham — prijímanie hmotných vecí; vimucya — vyslobodený z; nirmamaḥ — bez vlastníckeho pocitu; śāntaḥ — mierumilovný; brahma-bhūyāya — pre sebarealizáciu; kalpate — je vhodný.
PREKLAD
Kto sa očistil pomocou svojej inteligencie a vytrvalo ovláda myseľ, kto sa zriekol predmetov zmyslového pôžitku a zbavil pripútanosti i odporu, kto zotrváva v ústraní, málo je, ovláda reč, telo aj myseľ a je neustále v stave vnútorného vytrženia, kto je odpútaný, zbavený falošného ega, vlastníckeho pocitu, ilúzie moci, falošnej pýchy, žiadostivosti a hnevu, kto neprijíma hmotné veci a je mierumilovný, ten je určite hodný sebarealizácie.
VÝZNAM
Človek, ktorý sa očistil pomocou inteligencie, zotrváva v kvalite dobra. Takto získava kontrolu nad svojou mysľou a je neustále v tranze. Nelipne na predmetoch zmyslového pôžitku a koná bez náklonnosti a odporu. Dáva prednosť životu na osamelom mieste, neje viac, než potrebuje a ovláda činnosti tela a mysle. Nemá falošné ego, pretože sa nestotožňuje s telom. Netúži po telesnej kráse a sile a falošná pýcha je mu cudzia, pretože nemá falošné poňatie života. Je spokojný so všetkým, čo dostáva milosťou Pána a nehnevá sa, keď si nemôže užívať. Netúži po získaní zmyslových predmetov. Taký človek je úplne ľahostajný k hmotným veciam, pretože sa zbavil falošného ega. Tento stav sa nazýva brahma-bhūta čiže realizácia Brahmanu. Len čo človek zavrhne telesné poňatie života, stane sa mierumilovným a nikdy ho nič nerozruší. To je opísané v Bhagavad-gīte (2.70):
āpūryamāṇam acala-pratiṣṭhaṁ samudram āpaḥ praviśanti yadvat tadvat kāmā yaṁ praviśanti sarve sa śāntim āpnoti na kāma-kāmī
„K mieru môže dospieť iba ten, kto sa nenechá rozrušovať nepretržitými žiadosťami, ktoré sa ako rieky vlievajú do oceánu — vo svojom základe vždy nehybného — a nie ten, kto sa snaží uspokojovať svoje žiadosti.“