SK/BG 5.18: Difference between revisions
(Bhagavad-gita Compile Form edit) |
(Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists) |
||
| Line 1: | Line 1: | ||
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA PIATA| | [[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA PIATA|S18]] | ||
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 5| KAPITOLA PIATA: Karma-yoga — konanie s mysľou upretou na Kṛṣṇu]]'''</div> | <div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 5| KAPITOLA PIATA: Karma-yoga — konanie s mysľou upretou na Kṛṣṇu]]'''</div> | ||
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 5.17| 5.17]] '''[[SK/BG 5.17|5.17]] - [[SK/BG 5.19|5.19]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 5.19| 5.19]]</div> | <div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 5.17| 5.17]] '''[[SK/BG 5.17|5.17]] - [[SK/BG 5.19|5.19]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 5.19| 5.19]]</div> | ||
{{ | {{RandomImage|Slovak}} | ||
==== VERŠ 18 ==== | ==== VERŠ 18 ==== | ||
<div class="verse | <div class="devanagari"> | ||
: | :विद्याविनयसम्पन्ने ब्राह्मणे गवि हस्तिनि । | ||
: | :शुनि चैव श्वपाके च पण्डिताः समदर्शिनः ॥१८॥ | ||
: | </div> | ||
: | |||
<div class="verse"> | |||
:vidyā-vinaya-sampanne | |||
:brāhmaṇe gavi hastini | |||
:śuni caiva śva-pāke ca | |||
:paṇḍitāḥ sama-darśinaḥ | |||
</div> | </div> | ||
==== SYNONYMÁ ==== | ==== SYNONYMÁ ==== | ||
<div class="synonyms | <div class="synonyms"> | ||
vidyā — učený; vinaya — pokorný; sampanne — plne obdarovaný; brāhmaṇe — v brāhmaṇovi; gavi — v krave; hastini — v slonovi; śuni — v psovi; ca — a; eva — istotne; śva-pāke — v pojedačovi psov (bezkastovný); ca — dokonca aj v; paṇḍitāḥ — tí, ktorí sú múdri; sama-darśinaḥ — vidia jedno a to isté. | ''vidyā'' — učený; ''vinaya'' — pokorný; ''sampanne'' — plne obdarovaný; ''brāhmaṇe'' — v brāhmaṇovi; ''gavi'' — v krave; ''hastini'' — v slonovi; ''śuni'' — v psovi; ''ca'' — a; ''eva'' — istotne; ''śva-pāke'' — v pojedačovi psov (bezkastovný); ''ca'' — dokonca aj v; ''paṇḍitāḥ'' — tí, ktorí sú múdri; ''sama-darśinaḥ'' — vidia jedno a to isté. | ||
</div> | </div> | ||
| Line 23: | Line 28: | ||
<div class="translation"> | <div class="translation"> | ||
Vďaka správnemu poznaniu vidia múdri v učenom a pokornom brāhmaṇovi, v krave, v slonovi, v psovi a v pojedačovi psov jedno a to isté. | Vďaka správnemu poznaniu vidia múdri v učenom a pokornom brāhmaṇovi, v krave, v slonovi, v psovi a v pojedačovi psov jedno a to isté. | ||
</div> | </div> | ||
Latest revision as of 22:35, 28 June 2018
VERŠ 18
- विद्याविनयसम्पन्ने ब्राह्मणे गवि हस्तिनि ।
- शुनि चैव श्वपाके च पण्डिताः समदर्शिनः ॥१८॥
- vidyā-vinaya-sampanne
- brāhmaṇe gavi hastini
- śuni caiva śva-pāke ca
- paṇḍitāḥ sama-darśinaḥ
SYNONYMÁ
vidyā — učený; vinaya — pokorný; sampanne — plne obdarovaný; brāhmaṇe — v brāhmaṇovi; gavi — v krave; hastini — v slonovi; śuni — v psovi; ca — a; eva — istotne; śva-pāke — v pojedačovi psov (bezkastovný); ca — dokonca aj v; paṇḍitāḥ — tí, ktorí sú múdri; sama-darśinaḥ — vidia jedno a to isté.
PREKLAD
Vďaka správnemu poznaniu vidia múdri v učenom a pokornom brāhmaṇovi, v krave, v slonovi, v psovi a v pojedačovi psov jedno a to isté.
VÝZNAM
Človek vedomý si Kṛṣṇu nerobí žiadne rozdiely medzi kastami a živočíšnymi druhmi. Brāhmaṇa a bezkastovný sa môžu zo sociálneho hľadiska odlišovať a aj pes, krava a slon patria do odlišných živočíšnych druhov, ale tieto telesné rozdiely sú pre múdreho transcendentalistu bezvýznamné. Vidí, že všetky živé bytosti majú vzťah k Najvyššiemu, lebo Najvyšší Pán je prítomný v srdciach všetkých v podobe Paramātmy. Toto je pravé poznanie. Aj keď sa telá živých bytostí odlišujú, Pán sa k nim chová láskavo a priateľsky. Hoci sa živé bytosti nachádzajú v rôznych životných podmienkach, Pán sa k nim stavia vždy ako Paramātmā a je prítomný v srdci bezkastovného i v srdci brāhmaṇa, aj keď ich telá nie sú rovnaké. Hmotné telá sú výtvorom rôznych kvalít hmotnej prírody, ale duša a Nadduša majú rovnakú duchovnú povahu. Rovnaké sú však iba v kvalite, nie v kvantite. Individuálna duša je prítomná len v jednom určitom tele, jej vedomie sa obmedzuje len na jej telo, zatiaľ čo Nadduša (Paramātmā) je prítomná vo všetkých telách a je si vedomá všetkých tiel bez výnimky. Človek vedomý si Kṛṣṇu toto všetko dokonale vie, a preto je naozaj učený a na všetky tvory hľadí rovnako. Podobnosť povahy duše a Nadduše spočíva v tom, že obidve sú vedomé, večné a blažené. Rozdiel je však v tom, že individuálna duša je vedomá v ohraničenej oblasti jedného tela, zatiaľ čo Nadduša si je vedomá všetkých tiel. Nadduša je prítomná vo všetkých telách bez rozdielu.