SK/BG 11.54
VERŠ 54
- भक्त्या त्वनन्यया शक्य अहमेवंविधोऽर्जुन ।
- ज्ञातुं द्रष्टुं च तत्त्वेन प्रवेष्टुं च परन्तप ॥५४॥
- bhaktyā tv ananyayā śakya
- aham evaṁ-vidho ’rjuna
- jñātuṁ draṣṭuṁ ca tattvena
- praveṣṭuṁ ca paran-tapa
SYNONYMÁ
bhaktyā — čistou oddanou službou; tu — ale; ananyayā — bez toho, aby bol zapletený v plodonosných činnostiach alebo špekulatívnom poznaní; śakyaḥ — možné; aham — Ja; evam-vidhaḥ — takto; arjuna — ó, Arjuna; jñātum — vedieť; draṣṭum — vidieť; ca — a; tattvena — pravdivo; praveṣṭum — vstúpiť; ca — i; parantapa — ó, bojovník mocných paží.
PREKLAD
Môj milý Arjuna, jedine čistou oddanou službou môžem byť priamo videný a poznaný tak, ako tu pred tebou stojím. Len tak môžeš vniknúť do záhady ako Ma pochopiť.
VÝZNAM
Kṛṣṇu môžeme pochopiť jedine čistou oddanou službou a nijak inak. V tomto verši Kṛṣṇa dôrazne varuje, aby si neoprávnený komentátori, ktorí sa snažia porozumieť Bhagavad-gīte špekulatívnou metódou, uvedomili, že zbytočne maria čas. Nik nemôže pochopiť Kṛṣṇu, alebo to, ako sa zjavil Svojím rodičom v štvorrukej podobe a ako sa v zápätí premenil na batoľa s dvoma rukami. Týmto veciam je veľmi ťažké porozumieť štúdiom Ved alebo filozofickou špekuláciou. Preto sa v tomto verši jasne hovorí, že nikto Ho nemôže uzrieť alebo porozumieť týmto záležitostiam. Naopak, tí, ktorí veľmi pozorne preštudovali Vedy, sa z týchto písiem môžu naučiť chápať Kṛṣṇu v Jeho mnohorakých aspektoch. Jestvuje toľko pravidiel a pokynov, a ak chce niekto poznať Kṛṣṇu, musí dodržiavať zásady popísané v autoritatívnych písmach. Jednou z týchto zásad je napríklad konať určité pokánie. Dodržiavanie pôstu na Janmāṣtamī, deň Kṛṣṇových narodenín a Ekādaśī (jedenásty deň po splne a nove) je súčasťou takéhoto odriekania. Čo sa týka dobročinnosti, je zrejmé, že má byť venovaná Kṛṣṇovým oddaným, ktorý sú zapojení do oddanej služby, aby šírili filozofiu o Kṛṣṇovi po celom svete, to je skutočný dar ľudstvu. Ak niekto daruje časť svojho zárobku ľuďom, ktorí sa snažia rozširovať vedu o Kṛṣṇovi, potom je taký dar najväčším dobrodením na svete. Rūpa Gosvāmī velebil Śrī Caitanyu Mahāprabhua ako najštedrejšiu osobnosť, pretože slobodne rozdával lásku ku Kṛṣṇovi, ktorú získať nie je vôbec ľahké. Človek sa môže stať úspešným, ak nasleduje zásady určené pre bohoslužby v chrámoch (v indických chrámoch môžeme nájsť vždy nejaké Božstvo Viṣṇua alebo Kṛṣṇu). Je to možnosť ako dosiahnuť pokrok jednoducho tým, že sa klaniame Najvyššiemu Pánovi. Pre začiatočníkov v oddanej službe je uctievanie v chrámoch veľmi dôležité. To je potvrdené vo vedskych písmach (Śvetāśvatara Upaniṣad 6.23):
yasya deve parā bhaktir yathā deve tathā gurau tasyaite kathitā hy arthāḥ prakāśante mahātmanaḥ
Tomu, kto je plne odovzdaný Najvyššiemu Pánovi a vedený duchovným učiteľom, sa Najvyššia Božská Osobnosť čoskoro zjaví. Nik nemôže poznať Kṛṣṇu mentálnou špekuláciou. Človek, ktorý nie je osobne vedený a zdokonaľovaný pravým duchovným učiteľom, nemôže ani len začať chápať, kto je Kṛṣṇa. Slovo tu slúži špeciálne na zdôraznenie toho, že nijaká iná metóda nemôže byť odporúčaná, použiteľná alebo mať úspech vo vedomí Kṛṣṇu.
Kṛṣṇove osobné podoby s dvoma alebo štyrmi rukami sa zjavne líšia od dočasnej vesmírnej podoby, ktorú zjavil Arjunovi. Podoba Kṛṣṇu s dvoma rukami a štvorruká podoba Nārāyaṇa sú večné a transcendentálne, zatiaľ čo vesmírna podoba, ktorú vidiel Arjuna, je dočasná. Slová su-durdarśam (ťažko viditeľný) poukazujú na to, že doposiaľ nebol dôvod túto podobu oddanému zjavovať. Kṛṣṇa ju manifestoval pred Arjunom na jeho vlastné prianie a preto v prípade potreby, keby sa v budúcnosti niekto vydával za inkarnáciu Boha, ľudia môžu takého človeka požiadať o to, aby ukázal svoju vesmírnu podobu.
Opätovné použitie slova na v predchádzajúcom verši naznačuje, že nik by sa nemal pyšniť svojím akademickým vzdelaním. Musí začať oddane slúžiť Kṛṣṇovi. Až potom sa môže pokúsiť napísať komentár k Bhagavad-gīte.
Kṛṣṇa sa premenil z vesmírnej podoby do štvorrukej podoby Nārāyaṇa a nakoniec do Svojej pôvodnej dvojrukej podoby. To znamená, že ako štvorruká podoba, tak aj ostatné, o ktorých pojednáva vedska literatúra, pochádzajú z pôvodného dvojrukého Kṛṣṇu. On je pôvodcom všetkých emanácií. Štvorruké podoby sú Kṛṣṇovi najviac podobné, no napriek tomu sa od nich líši, nehovoriac už o Jeho neosobnom aspekte. Čo sa týka štvorrukých podôb Kṛṣṇu, jasne sa hovorí, že aj Kṛṣṇova štvorruká podoba, známa ako Mahā-Viṣṇu (ktorý leží v kozmickom oceáne, a vydychuje nespočetné vesmíry), je expanziou Najvyššieho Pána. V Brahma-saṁhite (5.48) sa píše:
yasyaika-niśvasita-kālam athāvalambya jīvanti loma-vila-jā jagad-aṇḍa-nāthāḥ viṣṇur mahān sa iha yasya kalā-viśeṣo govindam ādi-puruṣaṁ tam ahaṁ bhajāmi
„Mahā-Viṣṇu, do ktorého vstupujú a z ktorého opäť emanujú všetky nekonečné vesmíry, jednoducho len skrze Jeho dych, je úplnou expanziou Kṛṣṇu. Preto uctievam Govindu, Kṛṣṇu, príčinu všetkých príčin.“ Mali by sme teda uctievať iba Kṛṣṇovu osobnú podobu — Najvyššiu Božskú Osobnosť, ktorá je večná, plná poznania a blaženosti. Kṛṣṇa je zdrojom všetkých foriem Viṣṇua a všetkých inkarnácií a je prvotnou Najvyššou Osobou, čo je potvrdené aj v Bhagavad-gīte.
Vo vedskej literatúre (Gopāla-tāpanī Upaniṣad 1.1) môžeme nájsť nasledovný verš:
sac-cid-ānanda-rūpāya kṛṣṇāyākliṣṭa-kāriṇe namo vedānta-vedyāya gurave buddhi-sākṣiṇe
„Úctivo sa klaniam Kṛṣṇovi, ktorý má transcendentálnu podobu plnú poznania, večnosti a blaženosti. Vzdávam Mu svoju úctu, pretože poznať Kṛṣṇu znamená poznať Vedy. Preto Je najvyšším duchovným učiteľom. Ďalej sa hovorí: kṛṣṇo vai paramaṁ daivatam: „Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť.“ (Gopāla-tāpanī 1.3) Eko vaśī sarva-gaḥ kṛṣṇa īḍyaḥ: „Táto podoba, Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť a preto je hodný úcty.“ Eko`pi san bahudhā yo ̀vabhāti: „Existuje iba jeden Kṛṣṇa, no prejavuje sa v nekonečne mnohých podobách a inkarnáciách.“ (Gopāla-tāpanī 1.21)
V Brahma-saṁhite (5.1) sa hovorí:
īśvaraḥ paramaḥ kṛṣṇaḥ sac-cid-ānanda-vigrahaḥ anādir ādir govindaḥ sarva-kāraṇa-kāraṇam
„Najvyššia Božská Osobnosť je Kṛṣṇa, Govinda. Jeho telo je plné večnosti, poznania a blaženosti. Nemá počiatok, pretože On je počiatkom všetkého. Je príčinou všetkých príčin.“
Na inom mieste sa zas hovorí: yatrāvatīrṇaṁ kṛṣṇākhyaṁ paraṁ brahma narākṛti: „Najvyššia Absolútna Pravda je osoba, nazýva sa Kṛṣṇa a niekedy zostupuje na Zem.“ V Śrīmad-Bhāgavatame takisto nájdeme popis rôznych inkarnácií Boha, medzi nimi nájdeme aj meno Kṛṣṇa. O kúsok ďalej sa však hovorí, že Kṛṣṇa nie je inkarnácia, ale pôvodná Najvyššia Božská Osobnosť (ete cāṁśa-kalāḥ puṁsaḥ kṛṣṇas tu bhagavān svayam).
V Bhagavad-gīte (7.7) Śrī Kṛṣṇa hovorí: mattaḥ parataraṁ nānyat: „Nie je nič vyššie než Moja podoba Kṛṣṇu, Najvyššej Božskej Osobnosti.“ Na inom mieste v Bhagavad-gīte sa hovorí: aham ādir hi devānām: „Som prapríčinou všetkých polobohov.“ Akonáhle Arjuna pochopil Bhagavad-gītu, potvrdil Kṛṣṇove slová výrokom: paraṁ brahma paraṁ dhāma pavitraṁ paramaṁ bhavān: „Teraz som plne pochopil, že si Najvyššia Božská Osobnosť, Absolútna Pravda a najvyššie útočisko.“ Vesmírna podoba, ktorú Kṛṣṇa ukázal Arjunovi, nie je pôvodnou podobou Boha. Pôvodnou podobou je podoba Kṛṣṇu. Vesmírna podoba s tisícimi hlavami a rukami má upútať pozornosť tých, ktorí necítia nijakú lásku k Bohu. Nie je to Jeho pôvodná podoba.
Čistých oddaných vesmírna podoba neláka, svoju lásku k Bohu prejavujú v rôznych transcendentálnych vzťahoch. Najvyšší Boh opláca transcendentálnu lásku láskou vo Svojej pôvodnej podobe Kṛṣṇu. Arjunu, ktorý mal ku Kṛṣṇovi veľmi dôverný, priateľský vzťah, vesmírna podoba nepriťahovala, skôr v ňom vzbudzovala bázeň. Arjuna, Kṛṣṇov večný spoločník, musel mať transcendentálny zrak, nebol to obyčajný človek. Neokúzľovala ho vesmírna podoba, ktorá nesporne udivuje tých, ktorý sa chcú povýšiť prostredníctvom plodonosných činností, pretože ľuďom zapojeným do oddanej služby je zo všetkého najdrahšia Kṛṣṇova dvojruká podoba.