SK/BG 17.28
VERŠ 28
- अश्रद्धया हुतं दत्तं तपस्तप्तं कृतं च यत् ।
- असदित्युच्यते पार्थ न च तत्प्रेत्य नो इह ॥२८॥
- aśraddhayā hutaṁ dattaṁ
- tapas taptaṁ kṛtaṁ ca yat
- asad ity ucyate pārtha
- na ca tat pretya no iha
SYNONYMÁ
aśraddhayā — bez viery; hutam — obetované v obetnom obrade; dattam — venovaný; tapaḥ — pokánie; taptam — konané; kṛtam — vykonané; ca — tiež; yat — to, ktoré; asat — neskutočné; iti — takto; ucyate — nazýva sa; pārtha — ó, syn Pṛthy; na — nikdy; ca — tiež; tat — to; pretya — po smrti; na u — ani; iha — v tomto živote.
PREKLAD
No obete, pokánia a dobročinnosti konané bez viery v Najvyššieho, ó, syn Pṛthy, sú nestále. Nazývajú sa 'asat' a sú celkom bezcenné ako v tomto, tak aj v budúcom živote.“
VÝZNAM
Všetko, čo je vykonávané bez transcendentálneho cieľa, či už sa jedná o obete, dobročinnosti alebo pokánia, je bezcenné. Tento verš preto hovorí, že také činy sú zavrhnutiahodné. Všetko musíme robiť v duchu vedomia Kṛṣṇu pre potešenie Najvyššieho. Bez takej viery a správneho vedenia nemôžeme nikdy získať nijaký výsledok. Vo všetkých vedskych písmach sa odporúča viera v Najvyššieho. Podľa vedskeho poznania je konečným cieľom poznať Kṛṣṇu. Kto sa neriadi touto zásadou nemôže uspieť. Pre toho, kto sa vydal cestou oddanosti, je preto najlepšie už od samého počiatku konať pod vedením pravého duchovného učiteľa. To je spôsob, ako dosiahnuť plný úspech.
L̍udia v podmienenom stave majú sklon uctievať polobohov, duchov alebo Yakṣov, ako je Kuvera. Kvalita dobra stojí vyššie ako kvalita vášne alebo nevedomosti, no ten, kto je priamo zapojený do oddanej služby, je voči týmto kvalitám hmotnej prírody transcendentálny. Aj keď jestvuje metóda, ako sa postupne povýšiť, najlepšie je priamo sa zapojiť do vedomia Kṛṣṇu v spoločnosti čistých oddaných. To je odkaz tejto kapitoly. Aby sme uspeli, musíme najprv vyhľadať pravého duchovného učiteľa a nechať sa ním viesť. Jedine vtedy môžme získať vieru v Najvyššieho. Keď táto viera časom dozreje, hovorí sa jej láska k Bohu. Táto láska je konečným cieľom všetkých živých tvorov. Mali by sme sa preto priamo umiestniť vo vedomí Kṛṣṇu. To je posolstvo tejto sedemnástej kapitoly.
Takto končia Bhaktivedantove výklady sedemnástej kapitoly Śrīmad Bhagavad-gīty, nazvanej „Druhy viery.“