SK/BG 7.30
VERŠ 30
- साधिभूताधिदैवं मां साधियज्ञं च ये विदुः ।
- प्रयाणकालेऽपि च मां ते विदुर्युक्तचेतसः ॥३०॥
- sādhibhūtādhidaivaṁ māṁ
- sādhiyajñaṁ ca ye viduḥ
- prayāṇa-kāle ’pi ca māṁ
- te vidur yukta-cetasaḥ
SYNONYMÁ
sa-adhibhūta — vládnuci princíp hmotného stvorenia; adhidaivam — všetkých polobohov; mām — Mňa; sa-adhiyajñam — všetkých obetí; ca — tiež; ye — tí, ktorí; viduḥ — poznajú; prayāṇa — smrti; kāle — v okamihu; api — dokonca; ca — a; mām — Mňa; te — tí; viduḥ — poznajú; yukta-cetasaḥ — ich myseľ pripútaná ku Mne.
PREKLAD
Tí, ktorí Ma plne poznajú ako Najvyššieho Pána vládnuceho hmotnému stvoreniu, všetkým polobohom a obetiam, Ma môžu poznať a rozumieť, kto som, aj v okamihu smrti.“
VÝZNAM
L̍udia, ktorí oddane slúžia Kṛṣṇovi, sa nedajú nikdy zviesť z cesty, ktorá vedie k úplnému pochopeniu Najvyššej Božskej Osobnosti. V transcendentálnej spoločnosti vedomia Kṛṣṇu môže človek pochopiť, ako Najvyšší Pán vládne hmotnému stvoreniu a všetkým polobohom. V tejto transcendentálnej spoločnosti sa človek postupne utvrdzuje vo viere v Najvyššiu Božskú Osobnosť, a taký Kṛṣṇu si vedomý človek potom nikdy na Kṛṣṇu nezabudne, ani v okamihu smrti, a bez problémov dosiahne planétu Najvyššieho Pána, Goloku Vṛndāvan.
Táto siedma kapitola vysvetľuje, ako sa človek môže stať plne vedomým si Kṛṣṇu. Prvým krokom je stýkať sa s ľuďmi, vedomými si Kṛṣṇu. Takáto spoločnosť je duchovná a každému umožní kontakt s Najvyšším Pánom. Jeho milosťou môžme pochopiť, že Śrī Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť. Spoznáme aj základné postavenie živej bytosti a porozumieme, ako živá bytosť zabudla na Kṛṣṇu a ako sa zaplietla do hmotných činností. Vďaka postupnému získavaniu vedomia Kṛṣṇu v spoločnosti oddaných pochopíme, že sme podmienení zákonmi hmotnej prírody iba kvôli tomu, že sme zabudli na Kṛṣṇu. Pochopíme, že ľudská podoba nám umožňuje znovu si uvedomiť Kṛṣṇu a že tento ľudský život máme využiť na to, aby sme získali bezpríčinnú milosť Najvyššieho Pána.
V tejto kapitole sa diskutovalo o mnohých otázkach: o štyroch druhoch ľudí, ktorí sa uchyľujú ku Kṛṣṇovi, o poznaní Brahmanu, o poznaní Paramātmy, o oslobodení sa od narodenia a smrti a o uctievaní Najvyššieho Pána. Ten, kto je naozaj odovzdaný Kṛṣṇovi, sa o iné spôsoby nezaujíma. Oddane Mu slúži, vďaka čomu sa znovu vráti do svojho prirodzeného postavenia služobníka Śrī Kṛṣṇu. Potom nachádza veľké potešenie v čistej oddanej službe Pánovi, v načúvaní a v oslavovaní Najvyššieho Pána. Je pevne presvedčený o tom, že ak pôjde touto cestou, splnia sa mu všetky želania. Táto pevná viera sa nazýva dṛḍha-vrata a predstavuje počiatok bhakti-yogy, čiže transcendentálnej láskyplnej služby. Toto je záver všetkých posvätných písiem a siedma kapitola Bhagavad-gīty tvorí jadro tohto presvedčenia.
Takto končia Bhaktivedantove výklady k siedmej kapitole Śrīmad Bhagavad-gīty, nazvanej „Poznanie o Absolútnom“.