SK/Prabhupada 0052 - Rozdiel medzi oddaný m a karmím
Lecture on SB 1.2.9-10 -- Delhi, November 14, 1973
Toto je rozdiel medzi bhaki ak karmou. Karma je zmyslový pôžitok, a bhakti je uspokojovanie Pána. Je to podobné. Preto ľudia nedokážu pochopiť rozdiel medzi bhaktom a karmím. Karmí uspokojuje svoje vlastné zmysli, a bhakta uspokojuje Krišnove zmysli. Musí tam byť nejaký zmyslový pôžitok. Ale keď uspokojíte Krišnu, to sa volá bhakti. Hṛṣīkeṇa hṛṣīkeśa-sevanaṁ bhaktir ucyate (CC Madhya 19.170). Hṛṣīka znamená zmysli, očistené zmysli. To som už vysvetľoval v iný deň.
- sarvopādhi-vinirmuktaṁ
- tat-paratvena nirmalam
- hṛṣīkeṇa hṛṣīkeśa-
- sevanaṁ bhaktir ucyate
- (CC Madhya 19.170)
Bhakti neznamená, že prestanete pracovať. Bhakti neznamená sentimentálny fanatizmus. To nie je bhakti. Bhakti znamená zamestnať všetky vaše zmysli pre uspokojenie vlastníka zmyslov. To sa volá bhakti. Preto je Krišnove meno Hṛṣīkeśa. Hṛṣīkeśa znamená zmysli. A hṛṣīka īśa, že On je pán zmyslov. Vlastne, naše zmysli nefungujú slobodne. Môžeme chápať, že to riadi Kṛṣṇa . Sarvasya cāhaṁ hṛdi sanniviṣṭo mattaḥ smṛtir jñānam apohanaṁ ca (BG 15.15). Mattaḥ smṛtir jñānam apohanaṁ ca. Vedec pracuje, pretože mu pomáha Kṛṣṇa, on nepracuje nezávisle. To nie je možné. Ale on to tak chce. Tak preto mu Kṛṣṇa poskytuje prostriedky. Ale v skutočnosti to robí Kṛṣṇa. To je vysvetlené v Upaniṣadach. Bez toho aby to riadil Kṛṣṇa, bez videnia, bez Kṛṣṇovho videnia, vy nemôžete vidieť. Tak isto ako je vysvetlené slnečné svetlo v Brahma-saṁhite. yac-cakṣur eṣa savitā sakala-grahāṇāṁ Slnko je jedno z očí Kṛṣṇu.
- yac-cakṣur eṣa savitā sakala-grahāṇāṁ
- rājā samasta-sura-mūrtir aśeṣa-tejāḥ
- yasyājñayā bhramati sambhṛta-kāla-cakro
- govindam ādi-puruṣaṁ tam ahaṁ bhajāmi
Preto je slnko jedným z očí Kṛṣṇu. pretože slnko vyšlo, pretože sa slnko pozerá, preto vy môžete vidieť. Nemôžete vidieť nezávisle. Vy ste tak pyšný na svoje oči. Akú majú hodnotu vaše oči bez slnečného svetla? Vi nieste schopný vidieť. Aj táto elektrina, tá tiež pochádza zo slnka. Takže v skutočnosti keď sa Kṛṣṇa pozerá, tak vy môžete vidieť. To je naša pozícia. Takže naše zmysli... V Bhagavat gīte je povedané, sarvataḥ pāṇi-pādaṁ tat. Sarvataḥ pāṇi-pāda... Kṛṣṇa má svoje ruky a nohy všade. Čo sú to? Moje ruky, vaše ruky, vaše nohy - tie sú Kṛṣṇove. Tak ako keď niekto povie, že má vetvy po celom svete. Takže tie vetvy pracujú pod dohľadom najvyššej osoby. Podobne aj Kṛṣṇa. Kṛṣṇa sa preto volá Hṛṣīkeśa, Hṛṣīkeśa. Takže úloha je... Bhakti znamená, že keď zamestnáme naše hṛṣīka, naše indriyas, naše zmysli, v službe majiteľa zmyslov. Tak je náš život dokonalý. To je naša dokonalosť. Ale ako náhle túžime použiť naše zmysli pre pôžitok zmyslov, to sa volá karma. To sa volá hmotný život. Tak preto pre bhaktu nie je nič hmotné. To je īśāvāsyam idaṁ sarvam (ISO 1). Bhakta vidí všetko ako majetok Kṛṣṇu. Īśāvāsyam idaṁ sarvaṁ yat kiñca jagatyāṁ jagat, tena tyaktena bhuñjīthā. Všetko patrí Kṛṣṇovi. Preto čokoľvek nám Kṛṣṇa dá... Tak ako pán. Pán pridelí niečo služobníkovi, "Môžeš si užívať toto." To je prasādam. Prasāde sarva-duḥkhānāṁ hānir asyopajā... To je život. Ak sa stane Kṛṣṇa vedomí, ak pochopíte, že "Všetko patrí Kṛṣṇovi, dokonca moje ruky a nohy, oni tiež patria Kṛṣṇovi, všetky časti môjho tela, oni patria Kṛṣṇovi. tak potom by mali byť použité pre Kṛṣṇu ," to sa volá bhakti.
- anyābhilāṣitā-śūnyaṁ
- jñāna-karmādy-anāvṛtam
- ānukūlyena kṛṣṇānu-
- śīlanaṁ bhaktir uttamā
- (Brs. 1.1.11)
To urobil Arjuna. On chcel uspokojiť svoje zmysli, tým, že nebude bojovať. ale potom ako si vypočul Bhagavad-gītu tak "Áno, Kṛṣṇa je Najvyššia Osoba."
- ahaṁ sarvasya prabhavo
- mattaḥ sarvaṁ pravartate
- iti matvā bhajante māṁ
- budhā bhāva-samanvitāḥ
- (BG 10.8)
Tieto veci sú veľmi pekne vysvetlené v Bhagavad-gīte. To je úvodné štúdium duchovného života. A ak sme skutočne presvedčený učením Bhagavad-gīti, tak sa odovzdáme Kṛṣṇovi. Kṛṣṇa to chce. Sarva-dharmān parityajya mām ekaṁ śaraṇaṁ vraja (BG 18.66). To on chce. Keď sa vlastne zapojíme do tohto procesu, tak to sa volá śraddhā. Śraddhā. To bolo vysvetlené Kavirājom Gosvāmīm, že aký je význam śraddhy.