SK/Prabhupada 0061 - Toto telo je vrece z kože, kostí, krvi



Northeastern University Lecture -- Boston, April 30, 1969

Moji drahý chlapci a dievčatá, Ja vám veľmi moc ďakujem pre účasť na tomto stretnutí. My šírime toto Kṛṣṇa vedomé si hnutie, pretože je obrovská potreba tohto hnutia v celom svete, a ten proces je veľmi ľahký. To je príležitosť. Ako prvé zo všetkého sa snažte porozumieť tomu čo znamená transcendentálna úroveň. Čo sa týka našej životnej formy, tak sa nachádzame na rôznych úrovniach. Takže ako prvé sa musíme dostať na transcendentálnu úroveň. Potom je otázka transcendentálnej meditácie. V Bhagavad-gīte, v tretej kapitole, tam nájdete, že existujú rozličné druhy podmieneného života. Prvým je indriyāṇi parāṇy āhur... (BG 3.42). Sanskrit, indriyāṇi. Ako prvé je telesné poňatie života. Každý z nás v tomto hmotno svete je pod týmto telesným poňatím života. Ja si myslím, že som Ind " Ja som Ind." Vy si myslíte, že ste Američania. Niekto si myslí, " Ja som Rus." Niekto si myslí, Ja som niekto iný." Takže každý si myslí, že "Ja som toto telo." Toto jedno kritérium, alebo jedna úroveň. Táto úroveň sa volá zmyslová úroveň, pretože pokiaľ máme telesné poňatie života, tak si myslíme že šťastie znamená zmyslový pôžitok. To je všetko. Šťastie znamená zmyslový pôžitok, pretože telo znamená zmysli. Takže indriyāṇi parāṇy āhur indriyebhyaḥ paraṁ manaḥ (BG 3.42). Pán Kṛṣṇa hovorí, že v hmotnom poňatí života, alebo telesnom poňatí života sú naše zmysli veľmi na výslní. Toto sa teraz odohráva. Nie, že len v tento moment, ale od začiatku stvorenia tohoto hmotného sveta. To je tá choroba, že "Ja som toto telo." Śrīmad-Bhāgavata hovorí that yasyātma-buddhiḥ kuṇape tri-dhātuke sva-dhīḥ kalatrādiṣu bhauma ijya-dhiḥ (SB 10.84.13), že "Hocikto kto má toto telesné poňatie, "Ja som toto telo..." Ātma-buddhiḥ kuṇape tri-dhātu. Ātma-buddhiḥ znamená poňatie seba v tomto vreci z kože a kostí. Toto je vrece. Toto telo je vrece z kože, kostí, krvi, moču, výkalov a z toľký ďalších pekných vecí. Vidíte? Ale my si myslíme "Ja som toto vrece kostí a kože a výkalov a moču. To je naša krása. To je naše všetko."

Existuje pekných príbehov... Samozrejme, náš čas je veľmi krátky. No aj tak chcem vyrozprávať jeden krátky príbeh, jeden človek, jeden mladík bol pripútaný prekrásnym dievčaťom. Takže dievča ho nechce a mladík je neodbytný. Tak v Indii, samozrejme, že dievčatá si veľmi chránia svoju počestnosť. Takže to dievča nesúhlasilo. A povedala mu, "Dobre, Ja súhlaím. Prídi za mnou za týždeň." Ona presne určila, "V tom a v tom čase prídi." Takže mladík bol veľmi nadšený. A dievča si po sedem dní dávalo preháňadlo, a chodila na záchod, vo dne v noci, a vracala, a skladovala všetky tieto zvratky a víkali v pekných nádobách. Takže keď nadišiel dohodnutý čas, mladík prišiel a dievča sedelo vo dverách. Mladík sa opýtal, "Kde je to dievča?" Ona povedala, "Ja som to dievča." "Nie,nie. Ty to nie si. Ty si tak škaredá. Ona bola tak nádherná. Ty nie si to dievča." "Nie, som to ja, ale oddelila som svoju krásu do rôznych nádob." "Čo to znamená? Ona mu to ukázala: "Toto je tá krása, tieto výkaly a zvratky. To tá prísada." V skutočnosti hocikto môže silný a zdravý, alebo krásny - ale bude chodiť na záchod tri, alebo štyri dni, hneď sa všetko zmení.

Takže môj bod je to, že ako to stojí v Śrīmad-Bhāgavatame, že toto telesné poňatie života nie je moc optimistické. Yasyātma-buddhiḥ kuṇape tri-dhātuke (SB 10.84.13).