SK/Prabhupada 0067 - Gosvámiovia zvykli spať iba dve hodiny
Lecture on SB 1.16.26-30 -- Hawaii, January 23, 1974
Takže akokoľvek Kṛṣṇa vedomé hnutie ide dopredu, je to vďaka veľkolepej súcitnosti Pána Śrī Caitanya Mahāprabhua pre úbohých ľudí, ktorí trpia v tejto Kali-yuge. Inakšie stať sa vedomí si Kṛṣṇu nie je veľmi ľahké, nie je to ľahké. Takže tí , ktorí dostávajú šancu stať sa Kṛṣṇa vedomí milosťou Śrī Caitanya Mahāprabhua, tak oni by nemali premárniť príležitosť. To by bolo samovražedné. Nepoklesnite. To je veľmi ľahké. jednoducho spievaním Hare Kṛṣṇa mantry, nie vždy dvadsaťštyri hodín, i keď Caitanya Mahāprabhu odporúča, kīrtanīyaḥ sadā hariḥ (CC Adi 17.31), neustále spievajte. To je tým princípom. Ale my to nedokážeme, pretože sme tak ovládnutý vplyvom Kaliho. Takže aspoň šestnásť kôl. Nezmeškajte to. Nezmeškajte to. Čo je na tom ťažké, šestnásť kôl? Najviac to zaberie dve hodiny. Máte dvadsaťštyri hodín. Chcete spať;, v poriadku, spite, desať hodín spánku. To sa neodporúča. Nespite viac ako šesť hodín. Ale oni chcú spať. Oni chcú spať dvadsaťštyri hodín. To je ich túžba v Kali-yuge. Ale, nie. Potom budete strácať čas. Z minimalizujte jedenie, spanie, párenie sa a bránenie sa. Keď je to na nule, tak to je dokonalosť. Pretože toto sú telesné nutnosti. Jedenie, spanie, párenie, bránenie, to sú telesné potreby. Ale ja nie som toto telo. Dehino 'smin yathā dehe kaumāram... (BG 2.13). Takže táto realizácia zaberie nejaký čas. Ale ak v skutku robíme pokrok v Kṛṣṇa vedomí, musíme poznať našu povinnosť. Nespať viac ako šesť hodín. Najviac osem hodín. Najviac, tí, ktorí sa nevedia ovládať. Ale nie desať hodín, dvanásť hodín, pätnásť hodín, no. Potom aký zmysel má...? Niekto išiel pozrieť jedného pokročilého oddaného a o deviatej ešte spal. A on je pokročilý oddaný. Hm? Nie je to tak? Tak ako to je? Čo je to za oddaný? Oddaný musí vstávať skoro ráno, pred štvrtou hodinou. Pred piatou, musí dokončiť svoj kúpeľ a iné veci. Potom čentuje a veľa iného... Dvadsaťštyri hodinová služba, to musí byť. Takže spanie nie je dobré. Gosvāmīovia zvykli spať iba dve hodiny. Ja tiež píšem v noci knihy a ja tiež spím, nie viac ako tri hodiny. Ale niekdy si pospím trocha viac, Nie ako... Ja nenapodobňujem Gosvāmīov. To nie je možné. Ale tak ako je to len možné, každý sa mal snažiť tomu vyhnúť. A vyhnúť sa spánku znamená, že ak jeme menej, tak potom sa tomu vyhneme. Jedeniem spanie. Po jedle prichádza spánok. Takže ak jeme viac, spíme viac. Ak jeme menej, spíme menej. Jedenie, spanie, párenie. Páreniu by sa malo vyhnúť. To je veľké obmedzenie. Sexuálny život by mal byť znížený tak ako je to len možné. Preto máme tento zákaz, "Žiadny nepovolený sex." Sexu hovoríme nie, "To nemôžte robiť." Nikto to nemôže robiť. Preto sexuálny život znamená manželský život, malý ústupok. Licencia, "Všetko v poriadku." Ale nie nepovolený sex. Tak potom budete môcť. Takže jedenie, spanie, párenie a bránenie. A bránenie, my sa bránime toľkými spôsobmi, ale aj tak vojna existuje, a nápor hmotnej prírody... Vaša krajina sa bráni tak pekne, ale ak by teraz došla nafta. Nemôžete sa brániť. Podobne, všetko môže zmiznúť v okamžiku. Tak buďte závislí na Kṛṣṇovi aby ste sa mohli brániť. Avaśya rakṣibe kṛṣṇa. To sa volá odovzdanie. Odovzdanie sa znamená... Kṛṣṇa hovorí, že "Odovzdaj sa Mi," sarva-dharmān parityajya (BG 18.66). Verme tomu, že Kṛṣṇa si žiada aby sme sa odovzdali. Odovzdám sa. On ma musí ochrániť od nebezpečenstva." To sa volá odovzdanie.