SK/Prabhupada 0142 - Zastavme tento spôsob porážánia hmotnej prírody
Lecture on SB 6.1.15 -- Denver, June 28, 1975
Ľudia zo všetkého najskôr ani nechápu, aký je cieľ života. V súčasnosti sa o to nezaujímajú. Nerozlišujú medzi tým, čo je hriešny a čo je zbožný život. Nemusíme týmto veciam veriť, napriek tomu tu však sú. Rovnako ako keď sa nakazíte nejakou chorobou, nakoniec sa to prejaví. Verte tomu alebo nie, na tom nezáleží. Tu máme nášho Sahib doktora. On vie, že keď sa niečím nakazíte, nakoniec sa to prejaví. My sme nakazení toľkými nákazlivými vlastnosťami. Máme tri druhy vlastností - sattva-guṇa, rajo-guṇa, tamo-guṇa - a podľa druhu infekcie musíme prijímať rôzne druhy tiel. Karmaṇā daiva-netreṇa (SB 3.31.1).. Každý z nás robí činnosti podľa kvalít hmotnej prírody, a podľa toho, s čím sa združujeme, budeme musieť prijať určitý druh tela, tathā dehāntara-prāptiḥ (BG 2.13). Bohužiaľ tu nie je žiadna veda, žiadna škola, žiadna univerzita, kde by sa učila táto veda o prírode, ako sa veci majú. Prakṛteḥ kriyamāṇāni guṇaiḥ karmāṇi sarvaśaḥ (BG 3.27). Prakti tu je.
V tomto hmotnom svete sme kvôli tomuto infikovanému stavu. To je náš problém. A musíme zomrieť. Tak to je. Ak poviete, že neveríte na smrť, to nie je žiadne ospravedlnenie. Smrť rovnako príde. Musíte zomrieť. Takto sa život valí ďalej a ďalej. V tejto ľudskej podobe života to ale môžeme napraviť. To je proces vedomia Krišnu, keď sa napravíme a prestaneme sa združovať s rôznymi hmotnými druhmi prírody ... Výsledkom takéhoto združovania je, že prijímame jedno telo a znovu umierame, znovu prijímame ďalšie telo a znovu umierame. To sa musí zastaviť. Yad gatvā na nivartante tad dhāma paramaṁ mama (BG 15.6). Keď sa nejakým spôsobom stanete spôsobilými ísť späť domov k Bohu, yad gatvā, potom sa sem už nemusíte znova vracať. Ľudia ale nechápu, že tieto hmotné podmienky života sú vždy strastiplné. Prijali to, páči sa im to. Ako zvieratá. Ako zvieratá, keď sú na bitúnkoch a idú na porážku, je tam toľko zvierat a všetky budú zabité. Každý to vie. Aj tie zvieratá to tiež vedia. Keďže však majú zvieracie vlastnosti, nedokážu s tým nič urobiť. Podobne sme my umiestnení do tohto bitúnku hmotného sveta. Hovorí sa tu tomu mṛtyu-loka. Všetci vedia, že budú usmrtení. Dnes či zajtra alebo za päťdesiat alebo za sto rokov, každý má istotu, že bude usmrtený. Zomrie. Smrť znamená zabitie. Nikto nechce zomrieť. Taktiež zvieratá nechcú zomrieť. Sú však zabité násilím. Tomu sa hovorí bitúnok. Kto chce teda podobným spôsobom zomrieť? Nikto nechce zomrieť. Kvôli zákonom prírody ale musíme byť zabití. Sú to bitúnky. Celý tento hmotný svet je bitúnok. To si musíme uvedomiť. A hovorí sa tomu tu mṛtyu-loka. To je ten problém. Ľudia to ale neberú príliš vážne, ako zvieratá. Zviera neberie nič príliš vážne. A aj keby vedelo, že zomrie, nič s tým nedokáže urobiť.
Naše postavenie je teda také. Mṛtyu-saṁsāra-sāgarāt, Teṣām ahaṁ anukampārtham aham ajñāna-jaṁ tamaḥ. Teṣām ahaṁ samuddhartā mṛtyu-saṁsāra-sāgarāt (BG 12.7). Mali by sme teda pochopiť naše postavenie. Nikto nechce zomrieť, ale je zabitý ako na bitúnku. A potom znovu dostane šancu, ďalšie telo. A znova je zabitý. To sú zákony prírody, tak to je. Daivī hy eṣā guṇamayī mama māyā duratyayā (BG 7.14). Mali by sme vážne pochopiť, ako možno zastaviť tento bitúnkový proces hmotnej prírody. To je inteligencia. Inak sa môžeme stať šťastnými ako mačky a psy, "Len si tu tak pekne maškrtím a skáčem okolo. Nezaujíma ma, že pôjdem na bitúnok," to teda nie je práve veľmi inteligentné. Inteligencia znamená zastavenie tohto bitúnkového procesu prírody. To je inteligencia. O tom sme už hovorili.
Každý sa z tohto bitúnkového procesu môže dostať pomocou oddanej služby. To sa hovorí tu, kecit kevalayā bhaktyā (SB 6.1.15). Kecit. Niečo nie príliš obvyklého. K vedomie Krišnu človek príde veľmi zriedkavo. Kecit kevalayā bhaktyā. Obyčajnou oddanou službou sa človek môže dostať z týchto nebezpečných podmienok, kedy má byť zabitý. Kecit kevalayā bhaktyā (SB 6.1.15). A kto to je? Vāsudeva-parāyaṇāḥ, Krišnovi oddaní. Krišnovo meno je Vásudeva. Je synom Vásudeva, preto sa Mu hovorí Vásudeva. Vāsudeva-parāyaṇāḥ. Parāyaṇāḥ znamená, že náš konečný cieľ je Vāsudeva, nič iné. Takým ľuďom sa hovorí vāsudeva-parāyaṇāḥ. Vāsudeva-parāyaṇāḥ, aghaṁ dhunvanti. Agrham znamená hmotné znečistenia. My sme stále v kontakte s hmotným znečistením. Ak teda budeme vāsudeva-parāyaṇāḥ... Vāsudevaḥ sarvam iti sa mahātmā sudurlabhaḥ (BG 7.19), to isté. Tu sa hovorí kecit - to znamená veľmi zriedkavo. A Krišna tiež hovorí v Bhagavad gíte, vāsudevaḥ sarvam iti sa mahātmā sudurlabhaḥ (BG 7.19). Sudurlabhaḥ, veľmi zriedkavo.