SK/Prabhupada 0427 - Duša je rozdielna od hrubo-hmotného a jemno-hmotného tela
Lecture on BG 2.11 -- Edinburgh, July 16, 1972
Podľa védskeho systému existujú štyri spoločenské triedy. Cātur-varṇyaṁ mayā sṛṣṭaṁ guṇa-karma-vibhāgaśaḥ (BG 4.13). Ľudská spoločnosť musí byť rozdelená do štyroch tried. Rovnako ako v našom tele existujú štyri rôzne oddelenia: oddelenie mozgu, rúk, tela (brušnej časti a hrudníku) a nôh. Musíte mať všetky tieto časti. Ak má byť telo zachované, musíte správne udržiavať svoju hlavu, ruky, telo a nohy. Spolupráca. Určite ste veľa krát počuli o kastovnom systéme v Indii: brāhmaṇa, kṣatriya, vaiśya, śūdra. Toto nie je umelé. Je to prirodzené. V hocijakej spoločnosti, kde prídete, nielen v Indii, v hocijakej inej krajine sú štyri ľudské triedy. Inteligentná ľudská trieda, správna ľudská trieda, výkonná (produktívna) ľudská trieda a robotnícka (pracovná) ľudská trieda. Môžete ich nazvať rôzne, ale všade je také rozdelenie. Ako som Vám už povedal, naše vlastné telo sa tiež takto rozdeľuje - oddelenie mozgu, rúk, tela (brušnej časti a hrudníku) a nôh. Takže všetci králi patria do oddelenia rúk - na ochranu ľudí. To boli kedysi kṣatriyovia... Kṣatriya je ten, kto dáva ochranu občanom pred poškodením (ublížením, zranením) ďalšími nepriateľmi. Toto znamená kṣatriya.
Takže náš zmysel je v tom, že Kṛṣṇa informuje Arjunu, že "Prečo sa odchyľuješ od svojej povinnosti? Myslíš si, že tvoj brat, strýko, či tvoj starý otec (dedko) na druhej strane, zomrú po tejto bitke? Nie. To nie je pravda." Pointa je v tom, že Kṛṣṇa chcel naučiť Arjunu, že toto telo je oddelené od tejto osoby (že my nie sme toto telo). Rovnako ako každý z nás, sme rozdielny v tom, aké máme tričko a kabát. Rovnako my, živé bytosti, duša, sa líši od hrubo-hmotného tela a jemno-hmotného tela. Toto je filozofia Bhagavad-gīty. Ľudia tomu nerozumejú. Všeobecne platí, že ľudia pochopili, že sú to telo. Toto je popísané v śāstrách.
- yasyātma-buddhiḥ kuṇape tri-dhātuke
- sva-dhīḥ kalatrādiṣu bhauma ijya-dhīḥ
- yat-tīrtha-buddhiḥ salile na karhicij
- janeṣv abhijñeṣu sa eva go-kharaḥ
- (SB 10.84.13)
Go znamená krava a khara znamená zadok. Každý, kto žije v telesnom poňatí života, yasyātma-buddhiḥ kuṇape tri-dhātuke... Telesné poňatie života je myslené pre zvieratá. Pes nevie, že nieje toto telo, je to čistá duša. Ale človek, je vzdelaný a môže tomu porozumieť, že nieje toto telo, že je odlišný od tohto tela. Ako môžeme porozumieť tomu, že sme odlišní od tohto tela? To je tiež veľmi jednoduchý spôsob. Tu, v Bhagavad-gīte nájdete, že je povedané,
- dehino 'smin yathā dehe
- kaumāraṁ yauvanaṁ jarā
- tathā dehāntara-prāptir
- dhīras tatra na muhyati
- (BG 2.13)
Dehinaḥ... Asmin dehe, v tomto tele, tak ako prebýva duša, dehī... Dehī znamená držiteľ (vlastník) tejto duše. Ja niesom toto telo. Takže ak sa ma spýtate, "Čože..." Rovnako ako sa občas pýtame detí, "Čo je to?" Odpovie, "To je moja hlava." Rovnako ak sa teda spýtate niekoho, "Čo to je?" Každý Vám odpovie, "To je moja hlava." Nikto Vám nepovie, "Ja hlava." Takže ak podrobne (pozorne, dôkladne) preskúmate všetky časti tela, poviete, "To je moja hlava, moja ruka, môj prst, moja noha," ale kde je "JA"? "MOJE" poviete, ale kde je potom to "JA"? My nevieme nič o "JA". My vieme len o "MOJE". Toto sa volá nevedomosť. Takže je celý svet v dojme, že berú toto telo ako vlastné ja. Môžem Vám dať ďalší príklad. Rovnako ako niektorí z vašich príbuzných, predpokladajme, že môj otec zomrel. Teraz plačem, "Oh, môj otec odišiel. Môj otec odišiel." Ale ak niekto povie, "Prečo hovoríš, že tvoj otec odišiel? Veď tu leží. Prečo teda plačeš?" "Nie, nie, nie, to je predsa jeho telo. Toto je jeho telo. Môj otec predsa odišiel." Preto podľa našich súčasných výpočtov teraz vidíme naše telo, vidíme naše telo, nikto nevidí skutočnú osobu. Po smrti prišiel teda na to: "Oh, veď toto nieje môj otec, to je len jeho telo." Vidíte? Takže sa po smrti staneme inteligentnými. A počas života sme v nevedomosti. To je moderná civilizácia. Počas života... Rovnako ako majú ľudia životné poistky, aby dostali nejaké peniaze. Tieto peniaze dostanú po smrti, nie počas života. Hej, niekedy ešte počas života. Moja pointa je v tom, že počas života sme v nevedomosti. Nevieme "Čo je môj otec, čo je môj brat, čo som ja." Ale každý má dojem, že "Toto telo je môj otec, toto telo je moje dieťa, toto telo je moja žena." Toto sa volá nevedomosť. Ak budete študovať po celom svete, v priebehu života vám každý odpovie, že "Ja som Angličan," "Ja som Ind," "Ja som Hind," "Ja som moslim." Ale ak sa ho spýtate, "Ste to skutočne Vy?" Pretože toto telo je hindu, moslim alebo kresťan, pretože toto telo bolo stvorené náhodou (nehodou), v hindskej spoločnosti, moslimskej, alebo sa toto telo narodilo v špeciálnej (zvláštnej) krajine, preto odpovedáme, "Ja som Ind," "Ja som Európan," "Ja som to," "Ja som tamto." Ale keď telo zomrie, v tom momente povieme, "Nie, nie, tá osoba, ktorá bola v tele, je preč. To je niečo iné."