SK/Prabhupada 0544 - Zvlášť zdôrazňujeme Bhaktisiddhantovu misiu
Dnes, (je) priaznivý deň nášho predchodcu, duchovného majstra, Oṁ Viṣṇupāda Paramahaṁsa Parivrājakācārya Aṣṭottara-śata Śrīmad Bhaktisiddhānta Sarasvatī Ṭhākura Prabhupāda. Poslanie Śrīla Bhaktisiddhānta Sarasvatī Ṭhākura... Na rozdiel od jeho života, my musíme zvlášť zdôrazniť misiu Bhaktisiddhānta Sarasvatī Ṭhākura. Toto miesto, Māyāpur, bolo predtým známe ako Miyapura. Väčšinou je obývané Mohamedánmi. Tak či onak sa premenovalo na Miyapura miesto Māyāpur. Ešte stále, ľudia veľmi pochybujú, kde je miesto narodenia Śrī Caitanya Mahāprabhua. A Bhaktivinoda Ṭhākura robil výskum, aby našiel skutočné miesto. Takže pod vedením Jagannātha dāsa Bābājī Mahārāja, tento súčasný Yogapīṭha bolo potvrdený ako miesto narodenia Śrī Caitanya Mahāprabhua. Takže Bhaktivinoda Ṭhākura spočiatku chcel vybudovať toto miesto veľmi skvostne, aby bolo hodné svätého mena Śrī Caitanya Mahāprabhua. A tak začalo toto hnutie pre rozvoj Māyāpuru. Nemohol to dokončiť, takže to odovzdal Bhaktisiddhānta Sarasvatī Ṭhākurovi. Takže s jeho úsilím, v spolupráci s jeho žiakmi, toto miesto sa postupne rozvinulo, a našou snahou je tiež rozvíjať toto miesto. Preto sme nazvali tento chrám Māyāpur Chandrodaya. Máme veľké ambície rozvíjať toto miesto pekne a skvostne, a našťastie sme teraz spojení so zahraničnými krajinami, najmä s Američanmi. Veľkou túžbou Bhaktivinoda Ṭhākura bolo, aby sem prišli Američania, a rozvíjali toto miesto, a spievali a tancovali spolu s Indami.
Takže jeho sen, ako aj predpoveď Caitanya Mahāprabhua,
- pṛthivīte āche yata nagarādi grāma
- sarvatra pracāra haibe mora nāma
- (CB Antya-khaṇḍa 4.126)
Takže Caitanya Mahāprabhu si želal, aby sa všetci Indovia zúčastnili.
- bhārata bhūmite manuṣya-janma haila yāra
- janma sārthaka kari' kara para-upakāra.
- (CC Adi 9.41)
To je poslanie Caitanya Mahaprabhua, para-upakāra. Para-upakāra znamená konať dobro pre ostatných. Samozrejme, že v ľudskej spoločnosti existuje veľa rôznych vetiev ako konať dobro pre ostatných - verejnoprosnešné spoločnosti - ale viac či menej... Prečo viac alebo menej? Takmer úplne, si myslia, že toto telo je naše ja, a urobiť niečo dobré pre telo je verejne prospešná aktivita. Ale v skutočnosti to nie je verejne prospešná činnosť, pretože z Bhagavad-gīty veľmi jasne chápeme, antavanta ime dehaḥ nityasyoktāḥ śarīriṇaḥ. Toto telo je antavat. Anta znamená, že bude končiť. Každý vie, že jeho telo nie je trvalé, že skončí. Čokoľvek hmotné - bhūtvā bhūtvā pralīyate (BG 8.19) - má dátum narodenia, zostane po nejakú dobu a potom je zničené. Takže duchovná výchova začína pochopením, že "ja nie som toto telo." To je duchovná výchova. V Bhagavad-gīte prvý príkaz, ktorý dáva Kṛṣṇa Arjunovi je ten, že my nie sme toto telo. Vzhľadom k tomu, Arjuna hovoril z telesnej úrovne, tak ho Kṛṣṇa pokarhal, že aśocyān anvaśocas tvaṁ prajñā-vādāṁś ca bhāṣase: (BG 2.11) "Arjuna, hovoríš ako veľmi učený muž, ale nariekaš nad vecami, nad ktorými žiaden vzdelaný človek nelamentuje." Aśocyān anvaśocas tvam.
Takže taký druh verejnoprospešných činnostíi týkajúci sa tela, ako nemocnice a mnoho ďalších vecí, ktoré sú nepochybne dobré, ale konečným cieľom je vidieť záujem duše. To je konečný cieľ. To je celý Védsky pokyn. A Kṛṣṇa začína od tohto bodu. Dehino 'smin yathā dehe kaumāraṁ yauvanaṁ jarā (BG 2.13).