SK/Prabhupada 0574 - Nemôžete zabiť telo bez trestu. Je to hriešne
Lecture on BG 2.19 -- London, August 25, 1973
"Duša sa nerodí, ani neumiera. Nevznikla, nevzniká a nevznikne. Je nezrodená, večná, existuje večne a odpradávna. Nezomiera, keď je telo zabité."
Takými rôznymi spôsobmi sa nás Krišna snaží presvedčiť, ako je duša nesmrteľná. Rôznymi spôsobmi. Ya enaṁ vetti hantāram (BG 2.19). Ak je počas boja niekto zabitý, alebo... Krišna hovorí, že ak si niekto myslí:" Tento človek zabil tohto človeka," ale,"Tento človek môže byť zabitý týmto človekom,"tak takýto druh poznania nie je dokonalý. Nikto nemože zabiť nikoho. Mäsiari potom môžu povedať: "Tak prečo sa potom sťažujete, že zabíjame?" Zabíjajú telo, ale nemôžete zabíjať, keď máme príkaz "Nezabiješ." To znamená, že nemôžete zabiť telo bez trestu. Nemôžte zabíjať. Hoci nie je zabitá duša, telo je zabité, nemôžete zabiť telo bez trestu. Je to hriešne. Napríklad, človek žije v nejakom byte. Nejakým spôsobom ho odtiaľ odvediete, protizákonne ho odtiaľ vyobcujete. Takže ten človek odíde a nájde si prístrešok niekde inde. To je pravda. Ale pretože ste ho vyobcovali z jeho bona fide miesta, tak ste zločinec. Nemôžete povedať: "Aj keď som ho odtiaľ vyhnal, nájde si nejaké miesto:" Nie. Je to v poriadku, ale nemáte moc na to, aby ste ho odtiaľ vyhnali. Bol v jeho právoplatnej pozícii, kde žil v tom byte a pretože ste ho nútene vyobcovali, ste zložinec a mali by ste byť potrestaný.
To je argument pre mäsiara, alebo vraha zvierat, alebo akéhokoľvek vraha a na to nemôžu uviesť žiaden argument. "Tu Bhagavad-gítá hovorí, že duša nemôže byť nikdy zabitá, na hanyate hanyamāne śarīre (BG 2.20), dokonca ani po zničení tela. Tak prečo sa sťažujete, že zabíjame?" To je argument, že nemôžete dokonca zabiť telo. To nie je povolené. Je to hriešne. Ubhau tau na vijānīto nāyaṁ hanti na hanyate. Takže nik nikoho nezabíja, ani nik nemôže byť zabitý druhými. To je jedna vec. Opäť, iným spôsobom Krišna hovorí, na jāyate: živá bytosť sa nikdy neprijíma zrodenie. Zrodiť sa môže telo, alebo smrť sa týka len tela. Živá bytosť, duchovná iskra, je živá Krišnova čiastočka a kúsok, a Krišna sa nerodí, neumiera... Ajo 'pi sann avyayātmā. Nájdete to vo štvrtej kapitole. Ajo 'pi. Krišna je aja. Aja znamená, ten ktorý sa nerodí. Podobne, my sme čiastočka a kúsok Krišnu, my sa tiež nikdy nerodíme. Zrodenie a smrť sa týka len tohto tela, a my sme pripútaní k telesnému konceptu života, a keď sa telo rodí a umiera, cítime bolesť a potešenie. Potešenie samozrejme nie je. Zrodenie a smrť sú veľmi bolestivé. Pretože...to už bolo vysvetlené. Vedomie tela je rozšírené po celom tele. Z toho dôvodu, bolesti a radosti cítime na úkor tohto tela. Krišna teda už radil, že také druhy bolestí a radosti mātrā-sparśās tu kaunteya (BG 2.14), sa dotýkajú iba pokožky, a človek by nimi nemal byť veľmi rozrušený. Tāṁs titikṣasva bhārata. Takto rozmýšľame o našom postavení, sebarealizácii, akí odlišní sme od tela... V podstate to je meditácia. Ak veľmi vážne premýšlame o nás a o našom tele, tak to je sebarealizácia. Sebarealizácia znamená, nie som toto telo, som ahaṁ brahmāsmi, duša. To je sebarealizácia.