SK/Prabhupada 0594 - Dušu je nemožné zmerať materiálnymi nástrojmi



Lecture on BG 2.23 -- Hyderabad, November 27, 1972

Definícia negáciou. Priamo nevieme uznať, čo je duchovný úlomok, čiastočka, ktorá je v našom tele. Pretože dĺžka a rozsah duše je nemožné zmerať materiálnymi nástrojmi, aj keď vedci tvrdia, že ju môžeme zmerať. V každom prípade, aj keď je to možné, po prvé, musíte vidieť, kde je duša umiestnená. Potom sa môžete snažiť ju zmerať. Ale ako prvé, nevidíte ju. Pretože je veľmi, veľmi malá, jedna tisícina časti končeka vlasu. Nuž, pretože ju nevidíte, to experimentálnym poznaním nemôžete ohodnotiť, a z toho dôvodu Krišna opisuje existenciu vlastného ja, duše, negatívnym spôsobom: "To nie je toto." Niekedy, keď nedokážeme pochopiť, je dané vysvetlenie: "To nie je toto." Ak nemôžem vyjadriť, čo to je, tak to môžeme vyjadriť negatívnym spôsobom:"To nie je toto." Takže čo je to"nie toto"? "Nie toto" je, že "to nie je materiálne." Duša nie je materiálna. My sme ale získali skúsenosť z materiálnych vecí. Ako ale pochopíme, že to je negatívne? Je to vysvetlené v ďalšom verši, že nainaṁ chindanti śastrāṇi. Nemôžete rozdeliť dušu žiadnou zbraňou, nožom, mečom, alebo dýkou. To nie je možné. Nainaṁ chindanti śastrāṇi. Māyāvādska filozofia vraví: "Ja som Brahman." "Na základe ilúzie sa cítim oddelený. Inak som jednota." Ale Krišna hovorí, že mamaivāṁśo jīva-bhūtaḥ (BG 15.7). Znamená to, že úplneho celku duše, sa oddelením odčlenil tento zlomok v túto časť? Nie. Nainaṁ chindanti śastrāṇi. Nemôže byť rozdelená na časti. Tak potom? Odpoveď je, že duša je večná. Nie že by sa májou stala oddelenou. Nie. Ako to? Pretože sa nedá rozdeliť na časti.

Ak poviem.... keď sa uvádzajú argumenty: ghaṭākāśa-poṭākāśa, že nebo v hrnci a nebo mimo hrnca, na rozumné vysvetlenie steny hrnca, je že nebo mimo hrnca je oddelené. Ale ako môže byť oddelené? Nemôže sa rozdeliť na čiastočky. V záujme argumentu.... V skutočnosti, sme veľmi, veľmi, veľmi malé čiastočky, molekulárne časti duše. Takže... A sú večnou časťou. Nie, že sa náhodne sa stali súčasťou a potom sa môže pripojiť. Môžu sa pripojiť, ale nie homogénnou cestou, miešaním. Nie. Ak sa pripojí, duša si ponecháva jej oddelenú existenciu. Ako keď sa zelený vták, ktorý priletí do koruny stromu, javí akoby sa zlúčil do stromu, ale nie je tomu tak. Vták si udržiava jeho existenciu v strome. To je záver. Aj keď sú aj strom a aj vták zelení, a javí sa, že vták sa spojil so stromom, toto spojenie neznamená to, že vták a strom sa stanú jedno. Nie. Javí sa to tak. Pretože obaja majú rovnakú farbu, javí sa že, vták sa... že už nie je existencia vtáka. To ale nie je pravda. Vták existuje... Podobne, sme individuálna duša. Vlastnosť byť samostatný, povedzme zelenosť, pri ktorej sa individuálna duša spája so žiarou Brahmanu, živá bytosť nestráca jej identitu. Keďže nestráca identitu a pretože živá bytosť je v podstate radostná, nemôže ostať v neosobnej žiare Brahmanu mnoho dní. Pretože musí vyhľadávať radosť. Radosť znamená rozmanitosť.