SK/Prabhupada 0630 - Nie je dôvod pre zármutok, pretože duša zotrvá
Lecture on BG 2.28 -- London, August 30, 1973
Oddaný: Preklad: "Všetky stvorené bytosti sú prejavené na ich začiatku, prejavené v ich dočasnom stave, a znovu neprejavené keď sú zničené. Tak aký je dôvod pre zármutok?"
Prabhupāda: Takže duša je večná. Tak tam nie je nič, žiadny dôvod pre zármutok, pretože duša ostáva. Dokonca i keď je telo zničené, nie je tam dôvod pre zármutok. A tí, ktorí tomu neveria, že "Tam nie je duša; všetko je prázdne na začiatku..." Tak na začiatku bola prázdnota a v strede to je manifestované. Potom je to znova prázdne. Tak z prázdnoty do prázdnoty, kde tam je zármutok? To je Krišnov argument. Ani z jedného dôvodu ty nemôžeš nariekať. Tak potom?
Pradyumna: (význam) "Dokonca ak pre dôvod argumentu prijmeme ateistickú teóriu, tak aj tam nie je dôvod pre zármutok. Oddelene od existencie duše, hmotné elementy ostávajú neprejavené pred stvorením. Z tohto jemného stavu neprejaveného prichádza prejavenie. Tak ako z éteru je vytvorený vzduch; zo vzduchu je vytvorený oheň; z ohňa je vytvorená voda; a z vody je vytvorená zem. Zo zeme pochádza veľa prejavení..."
Prabhupāda: Toto je proces stvorenia. Éter, potom nebo, potom vzduch, potom oheň, potom voda, potom zem. Toto je proces stvorenia. Áno.
Pradyumna: "Zoberte si za príklad veľký mrakrodrap vytvorený so zeme. Keď je rozobraný, tak prejavenie sa stane znova neprejavené a ostáva ako atómy v konečnom stave. Zákon zachovania energie ostáva, ale za nejaký čas sú veci prejavené a neprejavené. To je rozdiel. Potom aký je dôvod pre zármutok či v prejavení alebo neprejavení? Tak či onak, dokonca v neprejavenom stave, veci nie sú stratené. Obidve na začiatku a na konci, všetky prvky ostávajú neprejavené, a iba v strede sú manifestované, a to nespôsobuje žiadny materiálny rozdiel. A ak prijmeme Védsky záver ako stojí v Bhagavad-gīte (antavanta ime dehāḥ) že tieto hmotné telá sú zaniknuteľné po nejakom čase (nityasyoktāḥ śarīriṇaḥ) ale tá duša je večná, potom si musíme vždy pamätať, že telo je ako oblečenie. Preto prečo nariekať nad zmenou oblečenia? Hmotné telo nemá skutočnú existenciu vo vzťahu s večnou dušou. Je to niečo ako sen. Vo sne si môžeme myslieť, že lietame na nebi alebo, že sedíme v koči ako kráľ, ale keď sa zobudíme, tak môžeme vidieť, že nie sme ani na neby a ani neseíme v koči. Védske poznanie podporuje seberealizáciu a základy neexistencie hmotného tela. Preto vo všetkých prípadoch, či už niekto verí v existenciu duše alebo neverí v existenciu duše, tak nie je dôvod pre zármutok nad stratou tela."