SK/Prabhupada 0752 - Krišna môže byť prítomný viac prenikavo v odlúčení
Lecture on SB 1.8.39 -- Los Angeles, May 1, 1973
Musíme byť vždy zamestnaní v spievaní: Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare/ Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare. Tak nás Krišna zachráni. Vedome nemôžeme páchať žiadne hriešne činnosti. To je jedna vec. Nevedome to tiež nemožeme. Potom budeme zodpovední. Ak preto ostanete v Krišna vedomí, ak budete mať Krišnu vždy v mysli, potom... Tak ako keď je tam slnko, nemôže tam byť žiadna temnota. Podobne, ak si udržiavate kṛṣṇa sūrya, slnko Krišna... To je naše moto v Späť k Bohu: kṛṣṇa sūrya sama māyā andhakāra (CC Madhya 22.31). Krišna je ako žiarivé slnečné svetlo, a máya, nevedomosť, je ako temnota. Ale keď, alebo kým, alebo kde je slnko, tam nemôže byť temnota. Rovnako keď si vždy uržiavate Krišna vedomie, tam nemôže byť žiadna nevedomosť, tam nemôže byť temnota. Budete kráčať veľmi slobodne v jasnej žiare Krišnu. Nesnažte sa vynechať Krišnu. To je Kuntina modlidba. "Môj drahý Krišna, ideš do Dvaraky..." To je príklad. Oni neodchádzajú. Krišna neodchádza od Pánduovcov. Ako vo Vrindaváne. Vo Vrindaváne, keď Krišna opustil Vrindaván kvôli Mathure... Takže v šástre je povedané: vṛndāvanaṁ parityajya padam ekaṁ na gacchati (CC Antya 1.67), Krišna nevýjde ani jedným krokom z Vrindavánu. On neodíde. Je taký pripútaný k Vrindavánu. Potom vidíme, že Krišna odišiel z Vrindavánu, išiel do Mathury. Takže ako to je, že odišiel tak ďaleko? A nevrátil sa toľko rokov? Nie. Krišna v skutočnosti neodišiel z Vrindavánu. Pretože odkedy Krišna opustil Vrindaván, všetky obyvaleľky - gopie, jednoducho mysleli na Krišnu a plakali. To je všetko. Tak boli zamestnané. Matka Yaśodā, Nanda Mahārāja, Rādhārāṇī, všetky gópie, všetky kravy, všetky teliatka, všetci pastierikovia, ich jediným zamestnaním bolo myslieť na Krišnu a plakať. Neprítomnosť, odlúčenie.
Takže Krišnu sa dá cítiť... Krišna môže byť prítomný viac prenikavo v odlúčení. To je učenie Caitanyu Mahāprabhua: milovať Krišnu v odlúčení. Ako Caitanya Mahāprabhu v odlúčení: govinda-viraheṇa me. Śūnyāyitaṁ jagat sarvaṁ govinda-viraheṇa me (CC Antya 20.39, Śrī Śikṣāṣṭakam 7). Myslel si: "Všetko je prázdne bez Góvidnu, bez Krišnu." Takže všetko je prázdne, ale Krišna vedomie tam je. Je tam Krišna vedomie. To je najvyššia dokonalosť... Keď uzrieme, že všetko je ničím, iba Krišna vedomie je prínos... To je najyvššie, to sú gópie. Preto sú gópie také vznešené. Ani na jediný moment nemôžu zabudnúť na Krišnu. Ani na jediný okamih. Krišna išiel do lesa s Jeho kravami a teliatkami a gópie doma, mali znepokojenú myseľ: "Oh, Krišna kráča bosý. Je tam tak veľa kameňov a klincov. Oni sa zabodávajú do Krišnových lotosových nôh, ktoré sú také jemné, že považujeme naše prsia za tvrdé, keď na ne Krišna ukladá Svoje lotosové nohy. A stále kráča." Oni sú ponorené v týchto myšlienkách. A plačú. Takže sú dychtivé vidieť Krišnu večer späť doma, že stoja na ceste, na streche: "Teraz Krišna prichádza späť s Jeho..." Toto je Krišna vedomie. Toto je... Krišna nemôže byť neprítomný u oddaného, keď je tak ponorený v myšlienkach na Krišnu. Toto je proces Krišna vedomia.
Takže tu je Kuntidévi veľmi znepokojená, že Krišna nie je prítomný. Ale výsledkom bude, že keď bude Krišna neprítomný fyzicky, On bude viac, myslím, prítomný presne v mysli oddaného. Takže učenie Caitanya Mahāprabhua je vipralambha-sevā. Jeho praktickým životom. On pátral po Krišnovi. Govinda-viraheṇa me. Śūnyāyitaṁ jagat sarvaṁ govinda-viraheṇa me. Aký to je verš? Cakṣuṣā prāvṛṣāyitam, cakṣuṣā prāvṛṣāyitam, śūnyāyitaṁ jagat sarvaṁ govinda-viraheṇa me (CC Antya 20.39, Śrī Śikṣāṣṭakam 7). On plakal akoby prívaly dažďa vychádzali z Jeho očí, a cítil všetko ako prázdne pri túžbe za Krišnom, odlúčenie. Vipralambha. Takže sambhoga a vipralambha. Sú dve úrovne stretnutia s Krišnom. Sambhoga znamená fyzicky prítomný. To sa volá sambhoga. Osobné rozprávanie, osobné stretnutie, osobné objatie, to sa volá sambhoga. A potom je iné, vipralambha. Týmito dvoma spôsobmi môžu mať oddaní prospech.