SK/Prabhupada 0778 - Najväčším príspevkom ľudskej spoločnosti je poznanie
Lecture on SB 6.1.17 -- Denver, June 30, 1975
Nitāi: "V tomto hmotnom svete, nasledovanie cesty čistých oddaných ktorí majú dobré správanie a sú plne obdarení prvotriednymi kvalifikáciami vďaka ich úplnému obľúbeniu si služby Nārāyaṇovi ich život a duša sú určite tie najpriaznivejšie, bez akéhokoľvek strachu, a autorizovaní śāstrou."
Prabhupāda:
- sadhrīcīno hy ayaṁ loke
- panthāḥ kṣemo 'kuto-bhayaḥ
- suśīlāḥ sādhavo yatra
- nārāyaṇa-parāyaṇāḥ
- (SB 6.1.17)
Takže śāstra hovorí, že spoločnosť oddaných... Nārāyaṇa-parāyaṇāḥ znamená oddaný. Nārāyaṇa-para: ten, kto vzal Nārāyaṇa ako konečný cieľ života. Nārāyaṇa, Kṛṣṇa, Viṣṇu—sú v tej istej tattve, viṣṇu-tattva. Takže ľudia toto nevedia, že na pristúpenie k úrovni uctievania Nārāyaṇa alebo Viṣṇua alebo Kṛṣṇu, to je tá najvyššia a, ako sa hovorí, uistená úroveň. Tak ako keď dostaneme poistenie, toto je uistené. Uistené kým? Uistené Kṛṣṇom. Kṛṣṇa ubezpečuje, ahaṁ tvāṁ sarva-pāpebhyo mokṣayiṣyāmi (BG 18.66). Kaunteya pratijānīhi na me bhaktaḥ praṇaśyati (BG 9.31). Api cet sudurācāro bhajate mām ananya-bhāk, sādhur eva sa man... (BG 9.30). Je tam tak veľa ubezpečení. Nārāyaṇa-parā. Kṛṣṇa osobne hovorí, že "Ja ťa ochránim." Ľudia trpia kvôli hriešnym reakciám, nevedomosti. Z nevedomosti, páchajú hriešne skutky, a hriešne skutny reagujú. Tak ako dieťa, v nevedomosti, dotkne sa sálajúceho ohňa a popáli si ruku, tak trpí. Nemôžete povedať, že "Dieťa je nevinné, a ten oheň popálil." Nie. Toto je zákon prírody. Nevedomosť. Takže hriešne činnosti sú vykonávané z nevedomosti. Preto by človek mal byť v poznaní. Nevedomosť zákona neospravedlňuje. Keď pôjdete pred súd a keď budete prosiť, "Pane, nevedel som, že musím trpieť, že musím ísť do väzenie na šesť mesiacov, pretože som kradol. Ja som to nevedel..." Nie. Vedel, či nevedel, musíš ísť do väzenia.
Preto najväčším príspevkom ľuskej spoločnosti je poznanie. Nechávať ich v nevedomosti, v temnote, to nie je ľudská spoločnosť, to je mačacia a psia... Pretože sú v nevedomosti, nikto im nemôže dať poznanie, ani si ho nemôžu zobrať. Preto v ľudskej spoločnosti je inštitúcia dávania poznania. To je najväčším príspevkom. A také poznanie, zvrchované poznanie, to je vo Védach. Vedaiś ca sarvaiḥ (BG 15.15). A všetky Védy uisťujú, že človek by mal vedieť čo je Boh. To je žiaduce. (stranou:) Nerob ten zvuk. Vedaiś ca sarvaiḥ. Ľudia to nevedia. Celý tento hmotný svet, oni nevedia, čo je skutočné poznanie. Sú zaneprázdnení v dočasných veciach pre zmyslový pôžitok, ale nie sú si vedomí toho, čo je skutočným cieľom poznania. Na te viduḥ svārtha-gatiṁ hi viṣṇum (SB 7.5.31): cieľom poznania je poznať Viṣṇua, Boha. To je cieľom poznania. Athāto brahma jijñāsā. Jīvasya tattva-jijñāsā (SB 1.2.10). Tento život, ľudský druh života, je určený pre pochopenie Absolútnej Pravdy. To je život. A bez snahy pochopiť Absolútnu Pravdu, ak sme jednoducho zaneprázdnení ako jesť trochu pohodlne, ako spať trochu pohodlne, alebo ako mať sex trochu pohodlne, toto sú zvieracie činnosti. Toto sú zvieracie činnosti. Ľudská činnosť znamená vedieť, čo je Boh. To je ľudská činnosť. Na te viduḥ svārtha-gatiṁ hi viṣṇuṁ durāśayā ye bahir-artha-māninaḥ (SB 7.5.31). Bez znalosti tohoto, bojujú o prežitie. Chcú byť šťastní úpravou vonkajšej energie bahir-artha-māninaḥ. A ľudia, vodcovia, andhā yathāndhair upanīyamānāḥ (SB 7.5.31). Spýtajte sa veľkých, veľkých vedcov, filozofov, "Aký je cieľ života?" Nevedia. Jednoducho teoretizujú, to je celé. Skutočným cieľom života je pochopiť Boha.