SK/BG 5.1: Difference between revisions
(Created page with "B01 <div style="float:left">'''Bhagavad-gītā — taká, aká je - SK/BG 5|...") |
(Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists) |
||
| Line 1: | Line 1: | ||
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA PIATA| | [[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA PIATA|S01]] | ||
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 5|KAPITOLA PIATA: Karma-yoga — konanie s mysľou upretou na Kṛṣṇu]]'''</div> | <div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - [[SK/BG 5|KAPITOLA PIATA: Karma-yoga — konanie s mysľou upretou na Kṛṣṇu]]'''</div> | ||
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 4.42]] '''[[SK/BG 4.42|BG 4.42]] - [[SK/BG 5.2|BG 5.2]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 5.2]]</div> | <div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 4.42]] '''[[SK/BG 4.42|BG 4.42]] - [[SK/BG 5.2|BG 5.2]]''' [[File:Go-next.png|link=SK/BG 5.2]]</div> | ||
{{RandomImage}} | {{RandomImage|Slovak}} | ||
==== VERŠ 1 ==== | ==== VERŠ 1 ==== | ||
<div class="devanagari"> | |||
:अर्जुन उवाच | |||
:संन्यासं कर्मणां कृष्ण पुनर्योगं च शंससि । | |||
:यच्छ्रेय एतयोरेकं तन्मे ब्रूहि सुनिश्चितम् ॥१॥ | |||
</div> | |||
<div class="verse"> | <div class="verse"> | ||
: | :arjuna uvāca | ||
:sannyāsaṁ karmaṇāṁ kṛṣṇa | |||
:punar yogaṁ ca śaṁsasi | |||
:yac chreya etayor ekaṁ | |||
:tan me brūhi su-niścitam | |||
</div> | </div> | ||
| Line 19: | Line 25: | ||
<div class="synonyms"> | <div class="synonyms"> | ||
arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; sannyāsam — odriekanie; karmaṇām — všetkých činov; kṛṣṇa — ó, Kṛṣṇa; punaḥ — zasa; yogam — oddaná služba; ca — tiež; śaṁsasi — Ty velebíš; yat — ktorá; śreyaḥ — je prospešnejšia; etayoḥ — z týchto dvoch; ekam — jeden; tat — to; me — mne; brūhi — prosím, povedz; su-niścitam — naisto. | ''arjunaḥ uvāca'' — Arjuna riekol; ''sannyāsam'' — odriekanie; ''karmaṇām'' — všetkých činov; ''kṛṣṇa'' — ó, Kṛṣṇa; ''punaḥ'' — zasa; ''yogam'' — oddaná služba; ''ca'' — tiež; ''śaṁsasi'' — Ty velebíš; ''yat'' — ktorá; ''śreyaḥ'' — je prospešnejšia; ''etayoḥ'' — z týchto dvoch; ''ekam'' — jeden; ''tat'' — to; ''me'' — mne; ''brūhi'' — prosím, povedz; ''su-niścitam'' — naisto. | ||
</div> | </div> | ||
| Line 31: | Line 37: | ||
<div class="purport"> | <div class="purport"> | ||
V tejto kapitole Bhagavad-gīty Śrī Kṛṣṇa hovorí, že oddaná činnosť je lepšia než suchá mentálna špekulácia. Oddaná služba je tiež jednoduchšia, pretože vďaka svojej transcendentálnej povahe zbavuje človeka následkov jeho činov. Druhá kapitola podáva predbežné poznanie o duši a o jej uväznení v hmotnom tele. Vysvetľuje tiež, ako sa dostať z hmotného zajatia pomocou buddhi-yogy alebo oddanej služby. V tretej kapitole bolo povedané, že človek, ktorý koná s duchovným vedomím, nemusí vykonávať žiadne povinnosti. A v štvrtej kapitole povedal Kṛṣṇa Arjunovi, že všetky obetné činy vrcholia v poznaní. Na konci štvrtej kapitoly mu však radí, aby precitol a bojoval s dokonalým poznaním. Kṛṣṇa zdôraznil dôležitosť oddanej činnosti, no zároveň i nečinnosti v poznaní, čím Arjunu zmiatol v jeho odhodlaní. Arjuna pochopil, že odriekanie založené na poznaní znamená zastavenie všetkých činností určených na uspokojenie zmyslov. Ak však oddane slúžime, ako môžeme byť nečinní? Inými slovami, Arjuna si myslel, že sannyāsa, odriekanie založené na poznaní, musí byť zbavené všetkých činností, pretože usudzoval, že činnosť a odriekanie nemožno zlúčiť. Zdá sa, že nepochopil, že čin konaný s úplným poznaním nenesie žiadne následky, a preto je to vlastne nečin. Pýta sa teda, či má zanechať všetky činnosti, alebo má konať s úplným poznaním. | V tejto kapitole Bhagavad-gīty Śrī Kṛṣṇa hovorí, že oddaná činnosť je lepšia než suchá mentálna špekulácia. Oddaná služba je tiež jednoduchšia, pretože vďaka svojej transcendentálnej povahe zbavuje človeka následkov jeho činov. Druhá kapitola podáva predbežné poznanie o duši a o jej uväznení v hmotnom tele. Vysvetľuje tiež, ako sa dostať z hmotného zajatia pomocou buddhi-yogy alebo oddanej služby. V tretej kapitole bolo povedané, že človek, ktorý koná s duchovným vedomím, nemusí vykonávať žiadne povinnosti. A v štvrtej kapitole povedal Kṛṣṇa Arjunovi, že všetky obetné činy vrcholia v poznaní. Na konci štvrtej kapitoly mu však radí, aby precitol a bojoval s dokonalým poznaním. Kṛṣṇa zdôraznil dôležitosť oddanej činnosti, no zároveň i nečinnosti v poznaní, čím Arjunu zmiatol v jeho odhodlaní. Arjuna pochopil, že odriekanie založené na poznaní znamená zastavenie všetkých činností určených na uspokojenie zmyslov. Ak však oddane slúžime, ako môžeme byť nečinní? Inými slovami, Arjuna si myslel, že sannyāsa, odriekanie založené na poznaní, musí byť zbavené všetkých činností, pretože usudzoval, že činnosť a odriekanie nemožno zlúčiť. Zdá sa, že nepochopil, že čin konaný s úplným poznaním nenesie žiadne následky, a preto je to vlastne nečin. Pýta sa teda, či má zanechať všetky činnosti, alebo má konať s úplným poznaním. | ||
</div> | </div> | ||
Latest revision as of 22:34, 28 June 2018
VERŠ 1
- अर्जुन उवाच
- संन्यासं कर्मणां कृष्ण पुनर्योगं च शंससि ।
- यच्छ्रेय एतयोरेकं तन्मे ब्रूहि सुनिश्चितम् ॥१॥
- arjuna uvāca
- sannyāsaṁ karmaṇāṁ kṛṣṇa
- punar yogaṁ ca śaṁsasi
- yac chreya etayor ekaṁ
- tan me brūhi su-niścitam
SYNONYMÁ
arjunaḥ uvāca — Arjuna riekol; sannyāsam — odriekanie; karmaṇām — všetkých činov; kṛṣṇa — ó, Kṛṣṇa; punaḥ — zasa; yogam — oddaná služba; ca — tiež; śaṁsasi — Ty velebíš; yat — ktorá; śreyaḥ — je prospešnejšia; etayoḥ — z týchto dvoch; ekam — jeden; tat — to; me — mne; brūhi — prosím, povedz; su-niścitam — naisto.
PREKLAD
Arjuna riekol: „Ó, Kṛṣṇa, najprv ma žiadaš, aby som sa zriekol činov, a potom mi zasa odporúčaš činnosť v duchu oddanosti. Prosím Ťa, povedz mi naisto, čo z toho je lepšie?“
VÝZNAM
V tejto kapitole Bhagavad-gīty Śrī Kṛṣṇa hovorí, že oddaná činnosť je lepšia než suchá mentálna špekulácia. Oddaná služba je tiež jednoduchšia, pretože vďaka svojej transcendentálnej povahe zbavuje človeka následkov jeho činov. Druhá kapitola podáva predbežné poznanie o duši a o jej uväznení v hmotnom tele. Vysvetľuje tiež, ako sa dostať z hmotného zajatia pomocou buddhi-yogy alebo oddanej služby. V tretej kapitole bolo povedané, že človek, ktorý koná s duchovným vedomím, nemusí vykonávať žiadne povinnosti. A v štvrtej kapitole povedal Kṛṣṇa Arjunovi, že všetky obetné činy vrcholia v poznaní. Na konci štvrtej kapitoly mu však radí, aby precitol a bojoval s dokonalým poznaním. Kṛṣṇa zdôraznil dôležitosť oddanej činnosti, no zároveň i nečinnosti v poznaní, čím Arjunu zmiatol v jeho odhodlaní. Arjuna pochopil, že odriekanie založené na poznaní znamená zastavenie všetkých činností určených na uspokojenie zmyslov. Ak však oddane slúžime, ako môžeme byť nečinní? Inými slovami, Arjuna si myslel, že sannyāsa, odriekanie založené na poznaní, musí byť zbavené všetkých činností, pretože usudzoval, že činnosť a odriekanie nemožno zlúčiť. Zdá sa, že nepochopil, že čin konaný s úplným poznaním nenesie žiadne následky, a preto je to vlastne nečin. Pýta sa teda, či má zanechať všetky činnosti, alebo má konať s úplným poznaním.