SK/Prabhupada 0272 - Bhakti je transcendentálna: Difference between revisions

Latest revision as of 12:37, 12 August 2021

Predchádzajúca stránka - video 0271

Nasledujúca stránka - video 0273

Lecture on BG 2.7 -- London, August 7, 1973

Tak to sú aktivity, pochabé činnosti. Ale keď je človek v dobrote, je triezvy. Dokáže pochopiť, čo je hodnota života, ako by mal človek žiť, aký je cieľ života, aký je cieľ života. Cieľom života je pochopiť Brahman. Brahma jānātīti brahmaṇaḥ. Preto dobrá kvalita znamená brāhmaṇa. Rovnako tak, kṣatriya. Takže sú guṇa-karma-vibhāgaśaḥ. Guṇa. Guṇa treba vziať do úvahy. Śrī Kṛṣṇa preto povedal: catur vārṇyaṁ mayā sṛṣṭaṁ guṇa-karma-vibhāgaśaḥ (BG 4.13). Sme spútaný nejakou gunou. Je to veľmi ťažké. Ale môžeme hneď prekonať všetky guny. Okamžite. Ako na to? Pomocou procesu bhakti. Sa guṇān samatītyaitān brahma-bhūyāya kalpate (BG 14.26). Ak prijmete proces bhakti-jógy, potom už viac nie ste ovplyvnení či už týmito troma kvalitami, dobro, vášeň a nevedomosť. To je tiež uvedené v Bhagavad-Gite: māṁ ca avyabhicāriṇī bhakti-yogena sevate. Každý, kto sa venuje oddanej službe Krišnovi, avyabhicāriṇī bez vychýlenia, pevne, s úprimnou pozornosťou, taká osoba, māṁ cāvyabhicāriṇī yogena, māṁ ca avyabhicāreṇa yogena bhajate māṁ sa guṇān samatītyaitān (BG 14.26). Okamžite sa stane transcendentálny všetkým kvalitám. Takže oddaná služba nie je v rámci týchto hmotných kvalít. Oni sú transcendentálny. Bhakti je transcendentálna. Z tohto dôvodu nie je možné pochopiť Krišnu ani Boha bez bhakti. Bhaktyā māṁ abhijānāti (BG 18.55). Only bhaktyā māṁ abhijānāti. V opačnom prípade, to nie je možné. Bhaktyā māṁ abhijānāti yāvan yas cāsmi tattvataḥ. Realita, v skutočnosti, ak chcete pochopiť, čo je Boh, potom budete musieť prijať tento proces bhakti, oddanej služby. Potom transcendujete. Preto v Šrímad Bhágavatam, Nārada hovorí, že: tyaktvā sva-dharmaṁ caraṇāmbujaṁ harer (SB 1.5.17). Ak sa niekto, dokonca aj so sentimentu, dá takému, vzdá sa svojej predpísanej povinnosti na základe guny... To sa nazýva svadharma ... Svadharma znamená niečianpovinnosť podľa kvality, ktorú získal. To sa nazýva svadharma. Brāhmaṇa, kṣatriya, vaiśya, śūdra, oni sú rozdelení guṇa-karma-vibhāgaśaḥ (BG 4.13), guṇou a karmou.

Tak tu Arjuna hovorí, že kārpaṇya-doṣopahataḥ-svabhāvaḥ (BG 2.7). "Ja som kṣatriya." Chápe, že: "Ja konám nesprávne ak odmietam bojovať .. Preto je kārpaṇya-dosa, sebecký. " Sebecký znamená ,že mám nejaké prostriedky, ktoré môžem využiť, ale keď to nevyužijem, tak to sa nazýva sebectvo, kṛpaṇatā. Takže kṛpaṇatā, sú dva druhy ľudí, brāhmaṇa a śūdra. Brāhmaṇa a śūdra. Brāhmaṇa znamená, že to nie je sebec. On má príležitosť, úžasnú kvalitu tejto ľudskej telesnej podoby, hodná veľa miliónov dolárov, táto ľudská ... Ale on ju nepoužívate správne. len sa pozrite "Aký som krásny." To je všetko. Len použite svoju krásu, alebo využite svoju výhodu, ľudské... To je brāhmaṇa, byť liberálny.

@@ Line 6: / Line 6: @@
 [[Category:SK-Quotes - in United Kingdom]]
 <!-- END CATEGORY LIST -->
+<!-- BEGIN NAVIGATION BAR -- DO NOT EDIT OR REMOVE -->
+{{1080 videos navigation - All Languages|Slovak|SK/Prabhupada 0271 - Krišnovo meno je Acyuta. On nikdy nepoklesne|0271|SK/Prabhupada 0273 - Arya-samana znamená Krišna vedomá osoba|0273}}
+<!-- END NAVIGATION BAR -->
 <!-- BEGIN ORIGINAL VANIQUOTES PAGE LINK-->
 <div class="center">
@@ Line 14: / Line 17: @@
 <!-- BEGIN VIDEO LINK -->
-{{youtube_right|fJXJwYci9Bc|Bhakti is transcendental - Prabhupada 0272}}
+{{youtube_right|BvLnWZ1UPHI|Bhakti je transcendentálna- Prabhupada 0272}}
 <!-- END VIDEO LINK -->
 <!-- BEGIN AUDIO LINK -->
-<mp3player>http://vaniquotes.org/wiki/File:730816BG.LON_clip3.mp3</mp3player>
+<mp3player>https://s3.amazonaws.com/vanipedia/clip/730807BG.LON_clip3.mp3</mp3player>
 <!-- END AUDIO LINK -->
 <!-- BEGIN VANISOURCE LINK -->
-'''[[Vanisource:Lecture on BG 2.10 -- London, August 16, 1973|Lecture on BG 2.10 -- London, August 16, 1973]]'''
+'''[[Vanisource:730807 - Lecture BG 02.07 - London|Lecture on BG 2.7 -- London, August 7, 1973]]'''
 <!-- END VANISOURCE LINK -->
 <!-- BEGIN TRANSLATED TEXT -->
-Tak to sú aktivity, pochabé činnosti. Ale keď je človek v dobrote, je triezvy. Dokáže pochopiť, čo je hodnota života, ako by mal človek žiť, aký je cieľ života, aký je cieľ života. Cieľom života je pochopiť Brahman. Brahma jānātīti brahmaṇaḥ. Preto dobrá kvalita znamená brāhmaṇa. Rovnako tak, kṣatriya. Takže sú guṇa-karma-vibhāgaśaḥ. Guṇa. Guṇa treba vziať do úvahy. Śrī Kṛṣṇa preto povedal: catur vārṇyaṁ mayā sṛṣṭaṁ guṇa-karma-vibhāgaśaḥ ([[Vanisource:BG 4.13|BG 4.13]]). Sme spútaný nejakou gunou. Je to veľmi ťažké. Ale môžeme hneď prekonať všetky guny. Okamžite. Ako na to? Pomocou procesu bhakti. Sa guṇān samatītyaitān brahma-bhūyāya kalpate ([[Vanisource:BG 14.26|BG 14.26]]). Ak prijmete proces bhakti-jógy, potom už viac nie ste ovplyvnení či už týmito troma kvalitami, dobro, vášeň a nevedomosť. To je tiež uvedené v Bhagavad-Gite: māṁ ca avyabhicāriṇī bhakti-yogena sevate. Každý, kto sa venuje oddanej službe Krišnovi, avyabhicāriṇī bez vychýlenia, pevne, s úprimnou pozornosťou, taká osoba, māṁ cāvyabhicāriṇī yogena, māṁ ca avyabhicāreṇa yogena bhajate māṁ sa guṇān samatītyaitān ([[Vanisource:BG 14.26|BG 14.26]]). Okamžite sa stane transcendentálny všetkým kvalitám. Takže oddaná služba nie je v rámci týchto hmotných kvalít. Oni sú transcendentálny. Bhakti je transcendentálna. Z tohto dôvodu nie je možné pochopiť Krišnu ani Boha bez bhakti. Bhaktyā māṁ abhijānāti ([[Vanisource:BG 18.55|BG 18.55]]). Only bhaktyā māṁ abhijānāti. V opačnom prípade, to nie je možné. Bhaktyā māṁ abhijānāti yāvan yas cāsmi tattvataḥ. Realita, v skutočnosti, ak chcete pochopiť, čo je Boh, potom budete musieť prijať tento proces bhakti, oddanej služby. Potom transcendujete. Preto v Šrímad Bhágavatam, Nārada hovorí, že: tyaktvā sva-dharmaṁ caraṇāmbujaṁ harer ([[Vanisource:SB 1.5.17|SB 1.5.17]]). Ak sa niekto, dokonca aj so sentimentu, dá takému, vzdá sa svojej predpísanej povinnosti na základe guny... To sa nazýva svadharma ... Svadharma znamená niečianpovinnosť podľa kvality, ktorú získal. To sa nazýva svadharma. Brāhmaṇa, kṣatriya, vaiśya, śūdra, oni sú rozdelení guṇa-karma-vibhāgaśaḥ ([[Vanisource:BG 4.13|BG 4.13]]), guṇou a karmou.
+Tak to sú aktivity, pochabé činnosti. Ale keď je človek v dobrote, je triezvy. Dokáže pochopiť, čo je hodnota života, ako by mal človek žiť, aký je cieľ života, aký je cieľ života. Cieľom života je pochopiť Brahman. Brahma jānātīti brahmaṇaḥ. Preto dobrá kvalita znamená brāhmaṇa. Rovnako tak, kṣatriya. Takže sú guṇa-karma-vibhāgaśaḥ. Guṇa. Guṇa treba vziať do úvahy. Śrī Kṛṣṇa preto povedal: catur vārṇyaṁ mayā sṛṣṭaṁ guṇa-karma-vibhāgaśaḥ ([[SK/BG 4.13|BG 4.13]]). Sme spútaný nejakou gunou. Je to veľmi ťažké. Ale môžeme hneď prekonať všetky guny. Okamžite. Ako na to? Pomocou procesu bhakti. Sa guṇān samatītyaitān brahma-bhūyāya kalpate ([[SK/BG 14.26|BG 14.26]]). Ak prijmete proces bhakti-jógy, potom už viac nie ste ovplyvnení či už týmito troma kvalitami, dobro, vášeň a nevedomosť. To je tiež uvedené v Bhagavad-Gite: māṁ ca avyabhicāriṇī bhakti-yogena sevate. Každý, kto sa venuje oddanej službe Krišnovi, avyabhicāriṇī bez vychýlenia, pevne, s úprimnou pozornosťou, taká osoba, māṁ cāvyabhicāriṇī yogena, māṁ ca avyabhicāreṇa yogena bhajate māṁ sa guṇān samatītyaitān ([[SK/BG 14.26|BG 14.26]]). Okamžite sa stane transcendentálny všetkým kvalitám. Takže oddaná služba nie je v rámci týchto hmotných kvalít. Oni sú transcendentálny. Bhakti je transcendentálna. Z tohto dôvodu nie je možné pochopiť Krišnu ani Boha bez bhakti. Bhaktyā māṁ abhijānāti ([[SK/BG 18.55|BG 18.55]]). Only bhaktyā māṁ abhijānāti. V opačnom prípade, to nie je možné. Bhaktyā māṁ abhijānāti yāvan yas cāsmi tattvataḥ. Realita, v skutočnosti, ak chcete pochopiť, čo je Boh, potom budete musieť prijať tento proces bhakti, oddanej služby. Potom transcendujete. Preto v Šrímad Bhágavatam, Nārada hovorí, že: tyaktvā sva-dharmaṁ caraṇāmbujaṁ harer ([[Vanisource:SB 1.5.17|SB 1.5.17]]). Ak sa niekto, dokonca aj so sentimentu, dá takému, vzdá sa svojej predpísanej povinnosti na základe guny... To sa nazýva svadharma ... Svadharma znamená niečianpovinnosť podľa kvality, ktorú získal. To sa nazýva svadharma. Brāhmaṇa, kṣatriya, vaiśya, śūdra, oni sú rozdelení guṇa-karma-vibhāgaśaḥ ([[SK/BG 4.13|BG 4.13]]), guṇou a karmou.
-Tak tu Arjuna hovorí, že kārpaṇya-doṣopahataḥ-svabhāvaḥ ([[Vanisource:BG 2.7|BG 2.7]]). "Ja som kṣatriya." Chápe, že: "Ja konám nesprávne ak odmietam bojovať .. Preto je kārpaṇya-dosa, sebecký. " Sebecký znamená ,že mám nejaké prostriedky, ktoré môžem využiť, ale keď to nevyužijem, tak to sa nazýva sebectvo, kṛpaṇatā. Takže kṛpaṇatā, sú dva druhy ľudí, brāhmaṇa a śūdra. Brāhmaṇa a śūdra. Brāhmaṇa znamená, že to nie je sebec. On má príležitosť, úžasnú kvalitu tejto ľudskej telesnej podoby, hodná veľa miliónov dolárov, táto ľudská ... Ale on ju nepoužívate správne. len sa pozrite "Aký som krásny." To je všetko. Len použite svoju krásu, alebo využite svoju výhodu, ľudské... To je brāhmaṇa, byť liberálny.
+Tak tu Arjuna hovorí, že kārpaṇya-doṣopahataḥ-svabhāvaḥ ([[SK/BG 2.7|BG 2.7]]). "Ja som kṣatriya." Chápe, že: "Ja konám nesprávne ak odmietam bojovať .. Preto je kārpaṇya-dosa, sebecký. " Sebecký znamená ,že mám nejaké prostriedky, ktoré môžem využiť, ale keď to nevyužijem, tak to sa nazýva sebectvo, kṛpaṇatā. Takže kṛpaṇatā, sú dva druhy ľudí, brāhmaṇa a śūdra. Brāhmaṇa a śūdra. Brāhmaṇa znamená, že to nie je sebec. On má príležitosť, úžasnú kvalitu tejto ľudskej telesnej podoby, hodná veľa miliónov dolárov, táto ľudská ... Ale on ju nepoužívate správne. len sa pozrite "Aký som krásny." To je všetko. Len použite svoju krásu, alebo využite svoju výhodu, ľudské... To je brāhmaṇa, byť liberálny.
 <!-- END TRANSLATED TEXT -->