SK/Prabhupada 0982 - Keď dostaneme auto, myslíme si že je veľmi pekné aj napriek tomu ako veľmi pokazené môže byť
720905 - Lecture SB 01.02.06 - New Vrindaban, USA
Bhāgavata hovorí yasyātma-buddhiḥ kuṇape tri-dhātuke, Nie som toto telo. Je to len prostriedok. Tak ako keď šoférujeme auto. Nie som toto auto. Podobne, toto je yantra, auto, mechanické auto. Kṛṣṇa, Boh mi dal toto auto, chcel som ho. To je spomenuté v Bhagavad-gīte, īśvaraḥ sarva-bhūtānāṁ hṛd-deśe 'rjuna tiṣṭhati (BG 18.61). "Môj drahý Arjuna, Pán ako Paramātma sídli v srdci každého." Bhrāmayan sarva-bhūtāni yantrārūḍhāni māyayā (BG 18.61): "a dáva možnosť živej bytosti, aby mohla cestovať, aby mohla putovať," sarva-bhūtāni, "celým vesmírom." Yantrārūḍhāni māyayā, vo vozidle, vo vozidle, ktoré nám bolo dané hmotnou prírodou. Takže naša pozícia v skutočnosti je, že my sme duše, dostal som pekné vozidlo - aj keď to nemusí byť pekné auto, ale akonáhle dostaneme auto, aj napriek tomu ako veľmi poškodené môže byť, myslíme si, že je veľmi pekné, (smiech) a začnem sa stotožňovať s týmto autom. " Mám toto auto, mám tamto auto." človek ale zabúda... Ak niekto šoféruje veľmi drahé auto, zabúda na to, že sám je chudák. Myslí si "Som toto auto." To je jeho identifikácia.
Yasyātma-buddhiḥ kuṇape tri-dhātuke sva-dhīḥ kalatrādiṣu bhauma ijya-dhīḥ (SB 10.84.13). Ten, kto považuje toto telo za seba, ako seba samého, a vzťahy s ostatnými okolo seba, sva-dhīḥ, "Oni sú moji. Môj brat, moja rodina, môj národ, moja komunita, moja spoločnosť," o toľkých veciach hovoríme ako o "mojich". Zlé pochopenie slova "Ja" v pohľade na seba ako na toto telo a "moje" vo vzťahu s týmto telom. Yasyātma-buddhiḥ kuṇape tri-dhātuke sva-dhīḥ kalatrādiṣu bhauma ijya-dhīḥ (SB 10.84.13). Bhauma ijya-dhīḥ, bhūmi, bhūmi znamená zem. Ijya-dhīḥ, ijya znamená hodný uctievania. V prítomnosti je veľmi silno presadzovaná myšlienka "Ja som toto telo," a "Ja som Američan," "Ja som Ind," "Ja som Európan," "Ja som Hinduista," "Ja som Moslim," "Ja som brāhmaṇa, " "Ja som kṣatriya, " "Ja som śūdra, " "Ja som toto...," toľko rôznych možností. Je to veľmi silné, bhauma ijya-dhīḥ, pretože sa identifikujem s konkrétnym typom tela, a miesto, odkiaľ toto telo pochádza, ak sa táto zem uctieva, nazýva sa to nacionalizmus. Yasyātma-buddhiḥ kuṇape tri-dhātuke sva-dhīḥ kalatrādiṣu bhauma ijya-dhīḥ (SB 10.84.13), yat-tīrtha-buddhiḥ salile, a tīrtha, miesto putovania.
Ideme tam, okúpeme sa v rieke, ako kresťania, ktorí sa kúpu v rieke Jordán, alebo Hindovia, ktorí idú do Haridwaru, okúpu sa v Gange alebo idú do Vṛndāvanu a okúpu sa tam. A myslia si, že tým, že sa vykúpali v danej rieke ich práca končí. Nie. V skutočnosti ich prácou je ísť na tieto sväté miesta, na púť aby objavili, aby zažili duchovný pokrok. Pretože na týchto miestach žije mnoho duchovne pokročilých ľudí. Preto by mal ísť človek na tieto miesta a objaviť skúseného transcendentalistu, a učiť sa od neho. To je skutočná púť. Nie je to len o vykúpaní sa a všetka práca je za nami. Nie.
- yasyātma-buddhiḥ kuṇape tri-dhātuke
- sva-dhīḥ kalatrādiṣu bhauma ijya-dhīḥ
- yat-tīrtha-buddhiḥ salile na karhicij
- janeṣv abhijñeṣu...
- (SB 10.84.13)
Abhijñe, ten, ktorý vie. (Nezreteľné) Mali by sme mať blízko k tomu, kto veciam dobre rozumie a vie ich, abhijñaḥ. Kṛṣṇa je abhijñaḥ, svarat. A podobne aj Kṛṣṇov predstaviteľ je taktiež prirodzene abhijñaḥ. Ten ktorý je spojený, kto sa rozpráva s Kṛṣṇom, musí byť veľmi abhijñaḥ, veľmi učený, pretože dostáva lekcie od Kṛṣṇu. Pretože...Kṛṣṇovo poznanie je dokonalé, a keď má niekto poznanie od Kṛṣṇu, jeho poznanie je taktiež dokonalé. Abhijñaḥ. A Kṛṣṇa hovorí. Nie je to fikcia. Kṛṣṇa - ako som už povedal- Kṛṣṇa sídli v srdci každého a rozpráva sa s (bona fide) dobromyseľným človekom. Dôležitý muž sa rozpráva s bona fide osobou, nestráca svoj čas rozprávaním sa o nezmysloch. Rozpráva sa ale nestráca čas rozprávaním sa o nezmysloch, rozpráva sa s (bona fide) dobromyseľným zástupcom. Ako o tom vieme? Je to spomenuté v Bhagavad-gīte, teṣāṁ satata-yuktānām (BG 10.10), ten, ktorý je zástupca bona fide .