SK/BG 16.7
VERŠ 7
- pravṛttiṁ ca nivṛttiṁ ca
- janā na vidur āsurāḥ
- na śaucaṁ nāpi cācāro
- na satyaṁ teṣu vidyate
SYNONYMÁ
pravṛttim — konať správne; ca — tiež; nivṛttim — konať nesprávne; ca — a; janāḥ — osoby; na — nikdy; viduḥ — vie; āsurāḥ — démonských vlastností; na — nikdy; śaucam — čistota; na — nikdy; api — tiež; ca — a; ācāraḥ — správanie; na — nikdy; satyam — pravda; teṣu — v nich; vidyate — je.
PREKLAD
Démoni nevedia, ako majú konať a ako nie. Nepoznajú čistotu či správne chovanie a ani pravdy v nich niet.
VÝZNAM
V každej civilizovanej ľudskej spoločnosti jestvujú pravidlá a pokyny písiem, podľa ktorých sa ľudia odpradávna riadia. Tento zvyk pretrváva najmä medzi Āryami čiže tými, ktorí nasledujú vedsku civilizáciu, a ktorí sú známi ako najpokrokovejší civilizovaný národ. Tí, ktorí nenasledujú pokyny písiem, sa nazývajú démoni. Preto sa v tomto verši uvádza, že démoni nepoznajú príkazy písiem, a ani nemajú záujem nasledovať ich. Väčšina z nich vôbec nepozná písma, a aj keby ich poznali, nestáli by o ne. Démoni nemajú nijakú vieru a nie sú ochotní správať sa podľa vedskych pokynov. Nepoznajú čistotu — vonkajšiu ani vnútornú. Človek má byť veľmi prísny v udržiavaní čistoty tela, má sa denne kúpať, čistiť si zuby, holiť sa, meniť si odev apod. Čo sa týka vnútornej čistoty, musí neustále spomínať na sväté mená Boha a spievať Hare Kṛṣṇa, Hare Kṛṣṇa, Kṛṣṇa Kṛṣṇa, Hare Hare / Hare Rāma, Hare Rāma, Rāma Rāma, Hare Hare. Démoni sa podľa týchto pravidiel vnútornej a vonkajšej čistoty nesprávajú.
V Manu-saṁhite, zákonníku ľudského rodu, je veľa zásad a príkazov, ktoré usmerňujú konanie a správanie sa ľudí. Sú tam popísané zákony o dedičstve a iné zákony, ktorými sa hindovia riadia ešte aj dnes. V Manu-saṁhite sa výslovne hovorí, že žene by nemala byť daná sloboda. To samozrejme neznamená, že by mali byť väznené ako otroci, ale je to tak preto, že so ženami je to ako s deťmi. Malým deťom by sme nemali dovoliť, aby si robili, čo chcú, ale to neznamená, že sa s nimi zaobchádza ako s otrokmi. Démoni však ignorujú tieto prikázania a tvrdia, že žena má mať rovnakú slobodu ako muž. To však nezlepšilo sociálne pomery vo svete. Žena by mala byť v skutočnosti chránená v každom období svojho života. V detstve má byť chránená otcom, v mladosti svojím mužom a v starobe svojimi dospelými synmi. To je správne spoločenské chovanie podľa Manu-saṁhity. Moderná výchova však umelo vyvolala zveličenú predstavu o živote žien, a preto je manželstvo v súčasnej dobe iba bežnou formalitou. Ani morálka žien nie je najlepšia. Démoni sa teda neriadia pokynmi, ktoré sú prospešné pre celú spoločnosť, a keďže sa nechcú poučiť zo skúseností veľkých mudrcov a nasledovať ich pokyny a ustanovenia, ich sociálna úroveň je úbohá.