SK/BG 11.55
VERŠ 55
- mat-karma-kṛn mat-paramo
- mad-bhaktaḥ saṅga-varjitaḥ
- nirvairaḥ sarva-bhūteṣu
- yaḥ sa mām eti pāṇḍava
SYNONYMÁ
mat-karma-kṛt — jedná pre Mňa; mat-paramaḥ — považuje Ma za Najvyššieho; mat-bhaktaḥ — zapojený do Mojej oddanej služby; saṅga-varjitaḥ — zbavený nečistôt z minulých činov; nirvairaḥ — bez nepriateľov; sarva-bhūteṣu — medzi všetkými živými bytosťami; yaḥ — kto; saḥ — on; mām — ku Mne; eti — príde; pāṇḍava — ó, Pāṇḍava.
PREKLAD
Môj milý Arjuna, kto Mi slúži s čistou oddanosťou, kto je zbavený mentálnych špekulácií a nečistoty plodonosných činov, kto pre Mňa jedná, považuje Ma za svoj najvyšší cieľ a je priateľský ku všetkým živým tvorom, ten ku Mne určite dospeje.“
VÝZNAM
Kṛṣṇu môžeme pochopiť jedine čistou oddanou službou a nijak inak. V tomto verši Kṛṣṇa dôrazne varuje, aby si neoprávnený komentátori, ktorí sa snažia porozumieť Bhagavad-gīte špekulatívnou metódou, uvedomili, že zbytočne maria čas. Nik nemôže pochopiť Kṛṣṇu, alebo to, ako sa zjavil Svojím rodičom v štvorrukej podobe a ako sa v zápätí premenil na batoľa s dvoma rukami. Týmto veciam je veľmi ťažké porozumieť štúdiom Ved alebo filozofickou špekuláciou. Preto sa v tomto verši jasne hovorí, že nikto Ho nemôže uzrieť alebo porozumieť týmto záležitostiam. Naopak, tí, ktorí veľmi pozorne preštudovali Vedy, sa z týchto písiem môžu naučiť chápať Kṛṣṇu v Jeho mnohorakých aspektoch. Jestvuje toľko pravidiel a pokynov, a ak chce niekto poznať Kṛṣṇu, musí dodržiavať zásady popísané v autoritatívnych písmach. Jednou z týchto zásad je napríklad konať určité pokánie. Dodržiavanie pôstu na Janmāṣtamī, deň Kṛṣṇových narodenín a Ekādaśī (jedenásty deň po splne a nove) je súčasťou takéhoto odriekania. Čo sa týka dobročinnosti, je zrejmé, že má byť venovaná Kṛṣṇovým oddaným, ktorý sú zapojení do oddanej služby, aby šírili filozofiu o Kṛṣṇovi po celom svete, to je skutočný dar ľudstvu. Ak niekto daruje časť svojho zárobku ľuďom, ktorí sa snažia rozširovať vedu o Kṛṣṇovi, potom je taký dar najväčším dobrodením na svete. Rūpa Gosvāmī velebil Śrī Caitanyu Mahāprabhua ako najštedrejšiu osobnosť, pretože slobodne rozdával lásku ku Kṛṣṇovi, ktorú získať nie je vôbec ľahké. Človek sa môže stať úspešným, ak nasleduje zásady určené pre bohoslužby v chrámoch (v indických chrámoch môžeme nájsť vždy nejaké Božstvo Viṣṇua alebo Kṛṣṇu). Je to možnosť ako dosiahnuť pokrok jednoducho tým, že sa klaniame Najvyššiemu Pánovi. Pre začiatočníkov v oddanej službe je uctievanie v chrámoch veľmi dôležité. To je potvrdené vo vedskych písmach (Śvetāśvatara Upaniṣad 6.23):
yasya deve parā bhaktir yathā deve tathā gurau tasyaite kathitā hy arthāḥ prakāśante mahātmanaḥ
Tomu, kto je plne odovzdaný Najvyššiemu Pánovi a vedený duchovným učiteľom, sa Najvyššia Božská Osobnosť čoskoro zjaví. Nik nemôže poznať Kṛṣṇu mentálnou špekuláciou. Človek, ktorý nie je osobne vedený a zdokonaľovaný pravým duchovným učiteľom, nemôže ani len začať chápať, kto je Kṛṣṇa. Slovo tu slúži špeciálne na zdôraznenie toho, že nijaká iná metóda nemôže byť odporúčaná, použiteľná alebo mať úspech vo vedomí Kṛṣṇu.
Kṛṣṇove osobné podoby s dvoma alebo štyrmi rukami sa zjavne líšia od dočasnej vesmírnej podoby, ktorú zjavil Arjunovi. Podoba Kṛṣṇu s dvoma rukami a štvorruká podoba Nārāyaṇa sú večné a transcendentálne, zatiaľ čo vesmírna podoba, ktorú vidiel Arjuna, je dočasná. Slová su-durdarśam (ťažko viditeľný) poukazujú na to, že doposiaľ nebol dôvod túto podobu oddanému zjavovať. Kṛṣṇa ju manifestoval pred Arjunom na jeho vlastné prianie a preto v prípade potreby, keby sa v budúcnosti niekto vydával za inkarnáciu Boha, ľudia môžu takého človeka požiadať o to, aby ukázal svoju vesmírnu podobu.
Opätovné použitie slova na v predchádzajúcom verši naznačuje, že nik by sa nemal pyšniť svojím akademickým vzdelaním. Musí začať oddane slúžiť Kṛṣṇovi. Až potom sa môže pokúsiť napísať komentár k Bhagavad-gīte.
Kṛṣṇa sa premenil z vesmírnej podoby do štvorrukej podoby Nārāyaṇa a nakoniec do Svojej pôvodnej dvojrukej podoby. To znamená, že ako štvorruká podoba, tak aj ostatné, o ktorých pojednáva vedska literatúra, pochádzajú z pôvodného dvojrukého Kṛṣṇu. On je pôvodcom všetkých emanácií. Štvorruké podoby sú Kṛṣṇovi najviac podobné, no napriek tomu sa od nich líši, nehovoriac už o Jeho neosobnom aspekte. Čo sa týka štvorrukých podôb Kṛṣṇu, jasne sa hovorí, že aj Kṛṣṇova štvorruká podoba, známa ako Mahā-Viṣṇu (ktorý leží v kozmickom oceáne, a vydychuje nespočetné vesmíry), je expanziou Najvyššieho Pána. V Brahma-saṁhite (5.48) sa píše:
yasyaika-niśvasita-kālam athāvalambya jīvanti loma-vila-jā jagad-aṇḍa-nāthāḥ viṣṇur mahān sa iha yasya kalā-viśeṣo govindam ādi-puruṣaṁ tam ahaṁ bhajāmi
„Mahā-Viṣṇu, do ktorého vstupujú a z ktorého opäť emanujú všetky nekonečné vesmíry, jednoducho len skrze Jeho dych, je úplnou expanziou Kṛṣṇu. Preto uctievam Govindu, Kṛṣṇu, príčinu všetkých príčin.“ Mali by sme teda uctievať iba Kṛṣṇovu osobnú podobu — Najvyššiu Božskú Osobnosť, ktorá je večná, plná poznania a blaženosti. Kṛṣṇa je zdrojom všetkých foriem Viṣṇua a všetkých inkarnácií a je prvotnou Najvyššou Osobou, čo je potvrdené aj v Bhagavad-gīte.
Vo vedskej literatúre (Gopāla-tāpanī Upaniṣad 1.1) môžeme nájsť nasledovný verš:
Ten, kto chce dospieť do duchovného sveta, k Najvyššej zo všetkých Božských Osobností, ku Kṛṣṇovi, na Jeho planétu Kṛṣṇaloku a byť s Ním v dôvernom styku, musí sa riadiť týmto veršom, tak ako ho predložil samotný Najvyšší Pán. Tento verš sa pokladá za jadro Bhagavad-gīty. Bhagavad-gītā je kniha obracajúca sa na podmienené duše, ktoré sa snažia ovládnuť prírodu, bez toho, aby poznali povahu pravého duchovného života. Zmyslom Bhagavad-gīty je ukázať, ako môže človek porozumieť duchovnej podstate, svojmu večnému vzťahu k Najvyššej Duchovnej Osobnosti a vrátiť sa domov, späť k Bohu. Tento verš jasne popisuje spôsob, ktorým môžeme pokročiť v duchovnom živote. Touto metódou je oddaná služba.
To znamená, že všetku svoju energiu by sme mali vynaložiť na činnosti s mysľou upretou na Kṛṣṇu a pre Jeho potešenie. To je potvrdené v Bhakti-rasāmṛta-sindhu (2.255):
anāsaktasya viṣayān yathārham upayuñjataḥ nirbandhaḥ kṛṣṇa-sambandhe yuktaṁ vairāgyam ucyate
Nikto by nemal vykonávať činnosť, ktorá nemá nijakú spojitosť s Kṛṣṇom. Tomu sa hovorí kṛṣṇa-karma. Človek sa môže venovať rôznym činnostiam, no nemal by byť pútaný k ich výsledkom. Obchodník musí napríklad obchodovať, ale aby svoje zamestnanie premenil na duchovný život, v strede ktorého je Kṛṣṇa, musí obchodovať pre Kṛṣṇu. Ak je Kṛṣṇa majiteľom obchodu, potom Mu patrí aj celý zisk. Obchodník môže mať veľa peňazí, no všetky by ich mal dať Kṛṣṇovi. Tomu sa hovorí pracovať pre Kṛṣṇu. Namiesto veľkého paláca pre svoj vlastný zmyslový pôžitok by mal postaviť krásny chrám pre Kṛṣṇu, v ktorom umiestni Božstvo Kṛṣṇu a postará sa o Jeho uctievanie, tak ako to predpisujú autorizované písma pojednávajúce o oddanej službe. To všetko je kṛṣṇa-karma. Nemali by sme byť teda pripútaní k výsledkom svojej práce, tie by mali byť venované Kṛṣṇovi a človek by mal prijímať iba zbytky po obeti — prasādam. Ak niekto postaví veľkú budovu pre Kṛṣṇu, v ktorej umiestni Božstvo Kṛṣṇu, neznamená to, že v nej nemôže bývať. Musíme si však uvedomiť, že majiteľom budovy je Kṛṣṇa — to sa nazýva vedomie Kṛṣṇu. Ak nemôžeme Kṛṣṇovi postaviť chrám, môžeme sa zamestnať čistením Jeho svätyne, to je tiež kṛṣṇa-karma. Alebo sa môžeme starať o záhradu. Každý vlastník pôdy — v Indii vlastnia malý kúsok zeme aj chudobní ľudia — môže pestovať kvety, ktoré by mal obetovať Kṛṣṇovi. Môže pestovať kríčky tulasī, pretože lístky tulasī sú pri uctievaní veľmi dôležité. Kṛṣṇa o tom hovorí v Bhagavad-gīte (9.26): Patraṁ puṣpaṁ phalaṁ toyam. Kṛṣṇa si praje, aby sme Mu obetovali list, kvet, ovocie alebo trošku vody, pretože taká obeť Ho poteší. Listom sa myslí najmä lístok tulasī. Človek môže pestovať tulasī, zalievať ju a starať sa o ňu. Aj tí najchudobnejší ľudia teda môžu slúžiť Kṛṣṇovi. To je niekoľko príkladov, ako môžeme slúžiť Kṛṣṇovi.
Slová mat-paramaḥ poukazujú na toho, kto považuje vzťah s Kṛṣṇom v Jeho zvrchovanom sídle za životnú dokonalosť. Taký človek si nepraje byť povýšený na vyššie planéty, ako je Mesiac, Slnko a iné nebeské planéty, ani na Brahmaloku, najvyššiu planétu tohoto vesmíru. Nič také ho neláka. Jeho jediným prianím je dostať sa do duchovného sveta, a dokonca ani v duchovnom nebi netúži po splynutí s brahmajyoti, praje si vstúpiť na najvyššiu duchovnú planétu Kṛṣṇaloku, Goloku Vṛndāvan. O tejto planéte má dokonalé poznanie a preto ho iné planéty nalákajú. Slová mad-bhaktaḥ naznačujú, že taký človek je plne pohrúžený do oddanej služby, ktorá pozostáva z deviatich základných činností: načúvania, ospevovania, spomínania, uctievania, slúženia lotosovým nohám Kṛṣṇu, modlení sa, plnenia Kṛṣṇových pokynov, priatelenia sa s Kṛṣṇom a odovzdania všetkého Kṛṣṇovi. Človek môže vykonávať všetkých deväť, osem, sedem či dokonca len jednu z týchto metód oddanosti, a tým sa z neho stane dokonalý človek. O tom niet pochýb.
Výraz saṇga-varjitaḥ je v tomto verši veľmi dôležitý. Človek by sa nemal stýkať s ľuďmi nevraživými voči Kṛṣṇovi. Nie sú to iba ateisti, ktorí k Nemu chovajú nenávisť, no aj tí, ktorí lipnú na plodonosných činnostiach a mentálnom špekulovaní. Čistá podoba oddanej služby je popísaná v Bhakti-rasāmṛta-sindhu (1.1.11) slovami:
anyābhilāṣitā-śūnyaṁ jñāna-karmādy-anāvṛtam ānukūlyena kṛṣṇānu- śīlanaṁ bhaktir uttamā
Śrīla Rūpa Gosvāmī v tomto verši jasne hovorí, že ak chce človek vykonávať oddanú službu, musí byť zbavený všetkých hmotných nečistôt. Nesmie sa stýkať s ľuďmi, ktorý lipnú na plodonosných činnostiach a mentálnej špekulácii. Ak je človek nepoškvrnený hmotnou žiadostivosťou, zbavený nežiadúcej spoločnosti a ak úspešne rozvíja vedomie Kṛṣṇu, hovorí sa, že vykonáva oddanú službu. Ānu-kūlasya saṇkalpaḥ prātikūlasya varjanam (Hari-bhakti-vilāsa 11.676). Človek musí myslieť na Kṛṣṇu v pozitívnom zmysle, nie v zlom. Kaṁsa bol Kṛṣṇov nepriateľ. Od samého začiatku Kṛṣṇovho života plánoval, ako Ho zabiť, a pretože sa mu to nikdy nepodarilo, neustále na Neho myslel. Myslel na Neho pri práci, pri jedle, počas spánku...No také vedomie Kṛṣṇu nebolo pozitívne, a preto si získal povesť démona. Nakoniec Ho Kṛṣṇa zabil, hoci Kaṁsa na Neho myslel dvadsaťštyri hodín denne. Ten, koho Kṛṣṇa zabije, je pochopiteľne ihneď oslobodený, ale to zaiste nie je cieľom čistých oddaných. Čistý oddaný netúži po spáse, ani po odchode na najvyššiu planétu, Goloku Vṛndāvan. Jeho jediným cieľom je slúžiť Kṛṣṇovi — kdekoľvek a kedykoľvek.
Kṛṣṇov oddaný je priateľský ku všetkým. Preto sa hovorí, že nemá nepriateľov (nirvairaḥ). Ako je to možné? Oddaný, vedomý si Kṛṣṇu, vie, že iba oddaná služba Kṛṣṇovi môže človeka zbaviť všetkých životných problémov. Pozná to z vlastnej skúsenosti a preto chce tento proces vedomia Kṛṣṇu zaviesť do ľudskej spoločnosti. Zo svetových dejín poznáme veľa príkladov, kedy oddaní obetovali svoje životy šíreniu vedomia Boha a boli neznabohmi ukrižovaní ako je to vidieť napríklad na živote Ježiša Krista. Bolo by samozrejme nesprávne veriť, že naozaj zomreli. Z Indie poznáme veľa podobných príkladov, ako napríklad Haridāsa Ṭhākura a Prahlāda Maharāja. Prečo vlastne niekto takto riskuje? Pretože chce šíriť vedomie Kṛṣṇu a to nie je vôbec ľahké. Človek vedomý si Kṛṣṇu vie, že ľudia sa trápia len preto, že zabudli na svoj večný vzťah ku Kṛṣṇovi. Preto najväčším dobrodením, ktoré môžme preukázať ľudskej spoločnosti, je zbaviť ľudí všetkých hmotných problémov. Preto sa čistý oddaný zapája do služby Pánovi. Len si predstavme, aký milostivý je Kṛṣṇa k tým, ktorí Mu slúžia a sú ochotní pre Neho riskovať. Takí ľudia po opustení tela zaručene dospejú na najvyššiu planétu.
Záverom môžme povedať, že Kṛṣṇa vyjavil Svoju vesmírnu podobu, ktorá je iba dočasným prejavom, všepohlcujúci čas a dokonca sa zjavil v podobe štvorrukého Viṣṇua. Kṛṣṇa je teda zdrojom týchto manifestácií. Nesmieme si myslieť, že pôvodom Kṛṣṇu je viśva-rūpa, alebo Viṣṇu. Kṛṣṇa je pôvodným zdrojom všetkých týchto podôb. Jestvujú státisíce Viṣṇuov, no pre oddaného nie je nijaká z Viṣṇuových podôb taká vzácna ako Jeho dvojruká podoba Śyāmasundaru. V Brahma-saṁhite sa píše, že tí, ktorí sú s láskou a oddanosťou pripútaní k Śyāmasundarovi, Kṛṣṇovi, môžu vo svojich srdciach neustále vidieť iba Jeho. Preto by sme si mali uvedomiť, zmysel tejto jedenástej kapitoly, ktorým bolo ukázať, že podoba Kṛṣṇu je pôvodná a najvyššia.
Takto končia Bhaktivedantove výklady k jedenástej kapitole Śrīmad Bhagavad-gīty, nazvanej „Vesmírna podoba“.