SK/Prabhupada 0068 - Každý musí pracovať

Revision as of 11:01, 4 October 2018 by Vanibot (talk | contribs) (Vanibot #0023: VideoLocalizer - changed YouTube player to show hard-coded subtitles version)
(diff) ← Older revision | Latest revision (diff) | Newer revision → (diff)


Lecture on SB 6.1.45 -- Laguna Beach, July 26, 1975

Nitai: "V tomto živote, každá osoba podľa úmernej mieri rozličných činností, či zbožných, alebo bezbožných, ktoré sú vykonávané i v ďalšom živote, tá istá osoba do tej istej mieri, za tú istú vec, podľa výsledku svojej karmi musí trpieť alebo si užívať."

Prabhupāda:

yena yāvān yathādharmo
dharmo veha samīhitaḥ
sa eva tat-phalaṁ bhuṅkte
tathā tāvad amutra vai
(SB 6.1.45)

Takže v predchádzajúcom verši sme diskutovali, dehavān na hy akarma-kṛt. Každý kto má toto materiálne telo, tak musí pracovať. Každý musí pracovať. V duchovnom tele tiež musíte pracovať. V hmotnom tele taktiež musíte pracovať. Pretože ten činný princíp je duša - duša je životná sila - ona je zamestnaná. Živé telo znamená, že je tam pohyb. Je tam práca. O nemôže nečinne sedieť. V Bhafavad-gīte je povedané, "Nie dokonca ani na chvíľu nemôže byť nečinný." To je príznak živej bytosti. Takže táto práca sa deje podľa určitého tela. Psi tiež utekajú, a človek tiež uteká. Ale človek si myslí, že veľmi civilizovaný pretože on uteká na aute. Obidvaja utekajú, ale človek má určitý druh tela ktorým môže vytvoriť vozidlo, alebo bicykel a môže utekať na ňom. On si myslí, že "Ja utekám úžasnejšou rýchlosťou ako pes a preto som civilizovaný. To je moderná mentalita. On nevie že aký je rozdiel medzi utekaním rýchlosťou päťdesiat míľ, alebo päť míľ, alebo päť tisíc míľ, alebo päť miliónov míľ. Vesmír je nekončiaci. Akúkoľvek rýchlosť vyviniete, nebude to stačiť. Stále to nebude stačiť.

Tak že toto nie je život, že "Pretože ja môžem utekať väčšou rýchlosťou ako pes, preto som civilizovaný."

panthās tu koṭi-śata-vatsara-sampragamyo
vāyor athāpi manaso muni-puṅgavānāṁ
so 'py asti yat-prapada-sīmny avicintya-tattve
govindam ādi-puruṣaṁ tam ahaṁ bhajāmi
(Bs. 5.34)

Naša rýchlosť... Rýchlosť na čo? Pretože sa chce dostať na určité miesto, to je jeho rýchlosť. Takže skutočným cieľom je Govinda, Viṣṇu. A na te viduḥ svārtha-gatiṁ hi viṣṇu. Oni utekajú rôznou rýchlosťou, ale nevedia čo je ich cieľom. Jeden veľký básnik z našej krajiny, Rabindranath Tagore, on napísal článok - ja to prečítam - keď bol v Londýne. Takže vo vašej krajine, v západnej krajine, autá a ..., oni idú obrovskou rýchlosťou. Tak Rabindranath Tagore, on bol básnik. On si myslel, že "Tieto anglincké krajiny sú tak malé, a oni jazdia tak úžasnou rýchlosťou, že oni padnú do oceánu." On to takto poznamenal. Prečo jazdia tak rýchlo? Tak podobne, my jazdíme tak rýchlo len aby sme mohli ísť do pekla. To je naša pozícia, pretože my nepoznáme náš cieľ cesty. Ak nevieš aký je tvoj cieľ a pokúšaš sa jazdiť auto pnou rýchlosťou, tak aký bude výsledok? Výsledok bude, katastrofa. My musíme vedieť kde utekáme. Tak ako rieka tečie úžasným prúdom, tečie, ale cieľom je more. Keď rieka príde do mora, tak jej cieľ je u konca. Tak podobne, my musíme vedieť čo je naším cieľom. Cieľom je Viṣṇu, Boh. My sme nedeliteľnou súčasťou Boha, My sme... Tak či onak, sme poklesli do tohto materiálne sveta. Preto našim cieľom života bude to aby sme vrátili naspäť domov, naspäť k Bohu. To je našim cieľom. Neexistuje žiadny iný cieľ. Takže naše Kṛṣṇa vedomé hnutie učí, že "Určite si svoj životný cieľ." A čo je cieľom života? "Naspäť domov, naspäť k Bohu. Idete po tejto strane, opačnej strane, na strane blízko k peklu. To nie je vašim cieľom. Choďte po tejto strane, naspäť k Bohu." Toto je to čo hlásame.