SK/BG 1.15
VERŠ 15
- पाञ्चजन्यं हृषीकेशो देवदत्तं धनञ्जयः ।
- पौण्ड्रं दध्मौ महाशङ्खं भीमकर्मा वृकोदरः ॥१५॥
- pāñcajanyaṁ hṛṣīkeśo
- devadattaṁ dhanañ-jayaḥ
- pauṇḍraṁ dadhmau mahā-śaṅkhaṁ
- bhīma-karmā vṛkodaraḥ
SYNONYMÁ
pāñcajanyam — Pāñcajanya, meno Kṛṣṇovej lastúry; hṛṣīka-īśaḥ — — Hṛṣīkeśa (Kṛṣṇa — Pán, ktorý ovláda zmysly Svojich oddaných); devadattam — Devadatta, meno Arjunovej lastúry; dhanam-jayaḥ — Dhanañjaya (Arjuna, dobyvateľ bohatstva); pauṇḍram — Pauṇḍra, meno Bhīmovej lastúry; dadhmau — zaduli; mahā-śaṅkham — strašlivá lastúra; bhīma-karmā — ten, kto vykonáva nadľudské činy; vṛka-udaraḥ — nenásytný jedák (Bhīma).
PREKLAD
Śrī Kṛṣṇa zadul do Svojej lastúry nazývanej Pāñcajanya a Arjuna do svojej Devadatty. A Bhīma, nenásytný jedák schopný nadľudských skutkov, zadul do svojej strašlivej lastúry nazývanej Pauṇḍra.
VÝZNAM
V tomto verši je Śrī Kṛṣṇa označený ako Hṛṣīkeśa, pretože je vlastníkom všetkých zmyslov. Živé bytosti sú neoddeliteľnými čiastočkami Boha a zmysly živých bytostí sú tiež časťami Jeho zmyslov. Impersonalisti (stúpenci teórie, že Boh nie je osoba) nevedia vysvetliť, prečo aj živé bytosti majú zmysly, a preto sa ich snažia opisovať ako neosobné — bez zmyslov a identity. Pán sídli v srdciach všetkých živých bytostí a riadi ich zmysly podľa toho, ako sa Mu odovzdávajú. Zmysly Svojich čistých oddaných riadi priamo. Tu na Kuruovskom bojisku ovláda Arjunove transcendentálne zmysly priamo, a preto sa nazýva Hṛṣīkeśa. Podľa Svojich činností dostáva Kṛṣṇa rôzne mená, ako napríklad Madhusūdana, pretože zabil démona Madhua; Govinda, pretože prináša radosť kravám a teší zmysly; Vāsudeva, lebo sa zjavil ako Vasudevov syn; Devakī-nandana, lebo prijal Devakī za Svoju matku; Yaśodā-nandana, lebo umožnil Yaśode prežívať Jeho detské hry vo Vṛndāvane; Pārtha-sārathi, pretože slúžil ako vozataj Svojmu priateľovi Arjunovi, a konečne Hṛṣīkeśa, pretože viedol Arjunu na Kuruovskom poli.
V tomto verši je Arjuna nazývaný Dhanañjaya, lebo svojmu staršiemu bratovi Yudhiṣṭhirovi pomohol získať bohatstvo, ktoré ako kráľ nevyhnutne potreboval na vykonávanie rôznych obetných obradov. Prezývku Vṛkodara si Bhīma zaslúžil pre svoju dravú chuť k jedlu, ktorá bola rovnako úžasná ako jeho herkulovské skutky, napríklad zabitie démona Hiḍimbu.
Pre bojovníkov na strane bratov Pāṇḍuovcov bolo veľmi povzbudzujúce počuť, ako Śrī Kṛṣṇa a ostatní velitelia trúbia na svoje podivuhodné lastúry. Nepriateľ tieto výhody nemal. Ani Kṛṣṇa, najvyšší poradca, ani bohyňa šťastia nestáli na ich strane. Porážka v boji im teda bola predurčená a toto posolstvo bolo vyhlásené zvukom lastúr.