SK/BG 11.19
VERŠ 19
- अनादिमध्यान्तमनन्तवीर्य-
- मनन्तबाहुं शशिसूर्यनेत्रम् ।
- पश्यामि त्वां दीप्तहुताशवक्त्रं
- स्वतेजसा विश्वमिदं तपन्तम् ॥१९॥
- anādi-madhyāntam ananta-vīryam
- ananta-bāhuṁ śaśi-sūrya-netram
- paśyāmi tvāṁ dīpta-hutāśa-vaktraṁ
- sva-tejasā viśvam idaṁ tapantam
SYNONYMÁ
anādi — bez počiatku; madhya — bez stredu; antam — alebo konca; ananta — nekonečný; vīryam — nádhera; ananta — nekonečné; bāhum — ramená; śaśi — Mesiac; sūrya — Slnko; netram — oči; paśyāmi — vidím; tvām — Ťa; dīpta — planúci; hutāśa-vaktram — oheň vychádzajúci z Tvojich úst; sva-tejasā — Tvoju žiaru; viśvam — vesmír; idam — tento; tapantam — spaľuješ.
PREKLAD
Si bez počiatku, stredu či konca. Tvoja sláva je nekonečná. Máš nespočetne mnoho rúk, a Slnko a Mesiac sú Tvoje oči. Vidím Ťa s planúcim ohňom vychádzajúcim z Tvojich úst, spaľujúceho celý tento vesmír Tvojím vlastným jasom.
VÝZNAM
Šesť vznešených vlastností Najvyššej Božskej Osobnosti nemá konca. Tu, ako aj na mnohých ďalších miestach, sa niektoré veci znovu opakujú, no opätovné ospevovanie Kṛṣṇovej nádhery a slávy sa podľa písiem nepokladá za literárny poklesok. Hovorí sa, že človek sa znovu a znovu opakuje vtedy, keď je zmätený, v úžase alebo v hlbokej extáze. To však nie je chyba.