SK/BG 18
Prabhupádove výklady môžete vidiete po kliknutí na link veršu:
VERŠ 18.1: Arjuna riekol: „Ó, bojovník mocných paží, chcel by som vedieť, čo je zmyslom odriekania (tyāga) a čo znamená životné štádium odriekania (sannyāsa), ó, hubiteľ démona Keśī, ó, Pane zmyslov.“
VERŠ 18.2: Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Zanechanie činností, ktoré sa zakladajú na hmotných túžbach, nazývajú veľkí učenci životným štádiom odriekania (sannyāsa). A zrieknutie sa plodov všetkých činností sa podľa múdrych nazýva odriekanie (tyāga).
VERŠ 18.3: Niektorí učenci hlásajú, že človek by sa mal zrieknuť všetkých plodonosných činností ako zla, zatiaľ čo iní tvrdia, že obetí, pokání a dobročinností by sa nikto zriekať nemal.
VERŠ 18.4: Ó, najlepší z Bharatovcov, vypočuj si teraz Moje rozhodnutie ohľadom odriekania. Ó, tiger medzi mužmi, v písmach sa rozlišuje trojaké odriekanie.
VERŠ 18.5: Obetných činov, dobročinnosti a pokánia sa človek nemá nikdy zriekať. Musí ich vykonávať. Obeť, dobročinnosť a pokánie sú vskutku očistné aj pre veľké duše.
VERŠ 18.6: Všetky tieto činy má človek konať bez lipnutia a bez očakávania odmeny. Mal by ich konať z povinnosti, ó, syn Pṛthy. To je Môj konečný názor.
VERŠ 18.7: Predpísaných povinností by sa nikto nemal zriekať. Ak sa niekto pod vplyvom nevedomosti odchýli od svojich predpísaných povinností, pripisuje sa také odriekanie kvalite nevedomosti.
VERŠ 18.8: Ak sa niekto zrieka svojich povinností, pretože sa mu zdajú byť nepríjemné, alebo zo strachu pred telesným nepohodlím, hovorí sa, že jeho odriekanie je v kvalite vášne. Také skutky nikdy nevedú k rozvoju odriekania.
VERŠ 18.9: No ak niekto koná svoje predpísané povinnosti len preto, že majú byť vykonané, ak sa zrieka každej hmotnej spoločnosti a pripútanosti k plodom svojich činov, ó, Arjuna, o takom odriekaní sa hovorí, že náleží do kvality dobra.
VERŠ 18.10: Inteligentný odriekavý človek, umiestnený v kvalite dobra, ktorý necíti odpor ani k činu neblahému, ani pripútanosť k činu blahodárnemu, rozptýlil svoje pochybnosti ohľadom činu.
VERŠ 18.11: Pre vtelenú bytosť je skutočne nemožné nadobro sa zrieknuť všetkých činností. O tom, kto sa zrieka plodov svojich činov, sa hovorí, že si vskutku odrieka.
VERŠ 18.12: Plody činov, ktoré po smrti dostanú tí, ktorí si neodriekajú, sú trojaké — vytúžené, nežiadúce a zmiešané. No tí, ktorí sú v životnom štádiu odriekania, nemajú plody, ktorých následkom by trpeli, alebo sa radovali.
VERŠ 18.13: Ó, Arjuna, bojovník mocných paží, pouč sa teraz odo Mňa o piatich príčinách prispievajúcich k zavŕšeniu všetkých činov, tak ako ich popisuje Vedānta.
VERŠ 18.14: Miesto činu (telo), konateľ, rôzne zmysly, rôzne druhy úsilia a napokon Nadduša — to je päť faktorov všetkých činov.
VERŠ 18.15: Týchto päť faktorov je príčinou každého činu — správneho či nesprávneho — ktorý človek koná telom, mysľou alebo rečou.
VERŠ 18.16: Preto ten, kto sa považuje za jediného konateľa, nezohľadňujúc oných päť príčin, iste neoplýva veľkou inteligenciou a nie je schopný vidieť veci také, aké sú.je príčinou každého činu — správneho či nesprávneho — ktorý človek koná telom, mysľou alebo rečou.
VERŠ 18.17: Kto nie je motivovaný falošným egom a nemá pomýlený intelekt, nezabíja, aj keby na tomto svete usmrtil človeka, a ani nie je pútaný svojimi činmi.
VERŠ 18.18: Poznanie, poznávaný predmet a poznávajúci sú tri faktory, ktoré dávajú podnet k činnosti. Zmysly, činnosť a konateľ sú tri súčasti činu.
VERŠ 18.19: Podľa troch kvalít hmotnej prírody jestvujú tri druhy poznania, činov a konateľov. Počuj teraz, ako ti ich opíšem.
VERŠ 18.20: Vedz, že poznanie, vďaka ktorému človek vidí jedinú, nedeliteľnú duchovnú podstatu vo všetkých živých bytostiach, a predsa rozdelenú do nekonečných foriem, náleží do kvality dobra.
VERŠ 18.21: Poznanie, pomocou ktorého vidí človek rôzne druhy živých bytostí v rôznych druhoch tiel, je poznaním v kvalite vášne.
VERŠ 18.22: A poznanie, ktoré človeka púta k jedinému druhu činnosti, akoby bolo všetkým, ktoré je ničotné a bez poznania pravdy, také poznanie náleží do kvality temnoty.
VERŠ 18.23: O čine konanom podľa pokynov, bez lipnutia, lásky alebo nenávisti a bez túžby po plodoch sa hovorí, že náleží do kvality dobra.
VERŠ 18.24: No čin, ktorý s veľkým úsilím koná človek túžiaci po uspokojení svojich túžob a ktorý je motivovaný falošným egom, taký čin náleží do kvality vášne.
VERŠ 18.25: A čin konaný z poblúznenia, bez ohľadu na pokyny písiem, na následky či budúcu pripútanosť a spôsobujúci ujmu druhým, sa považuje za čin v kvalite nevedomosti.
VERŠ 18.26: Ten, kto si koná svoju povinnosť oslobodený od kvalít hmotnej prírody, kto koná bez falošného ega, s nadšením a rozhodnosťou a koho sa nedotkne ani úspech, ani neúspech, taký človek koná v kvalite dobra.
VERŠ 18.27: O konateľovi, ktorý je pripútaný k plodom svojich činov a túži po ich užívaní, ktorý je chamtivý, závistlivý, nečistý a podlieha radosti a smútku, sa hovorí, že sa nachádza v kvalite vášne.
VERŠ 18.28: A o tom, kto vždy koná proti príkazom písiem, kto je materialistický, tvrdohlavý, podvodnícky, lenivý, kto je majstrom v urážaní druhých, vždy mrzutý a záhaľčivý, sa hovorí, že sa nachádza v kvalite nevedomosti.
VERŠ 18.29: Ó, dobyvateľ bohatstva, vypočuj si teraz, prosím, ako ti podrobne vysvetlím tri druhy pochopenia a odhodlanosti vo vzťahu k trom kvalitám hmotnej prírody.
VERŠ 18.30: Ó, syn Pṛthy, porozumenie, pomocou ktorého človek vie, čo sa smie a čo sa nesmie, čoho sa má báť a čoho nie, čo zväzuje a čo oslobodzuje, také pochopenie je v kvalite dobra.
VERŠ 18.31: Ó, syn Pṛthy, porozumenie nerozlišujúce medzi zbožným a bezbožným, medzi tým, čo sa má a čo sa nesmie, sa nachádza v kvalite vášne.
VERŠ 18.32: Porozumenie zahalené ilúziou a temnotou, pokladajúce bezbožnosť za náboženstvo a náboženstvo za bezbožnosť a vždy smerujúce opačným smerom, ó, Pārtha, je porozumením v kvalite nevedomosti.
VERŠ 18.33: Ó, syn Pṛthy, nezlomné odhodlanie, ktoré je udržiavané neochvejným vykonávaním yogy a ktorým človek ovláda činnosti mysle, života a zmyslov, je odhodlaním v kvalite dobra.
VERŠ 18.34: No odhodlanie, s ktorým sa človek usilovne pridržiava plodov náboženstva, ekonomického rozvoja a zmyslového pôžitku, ó, Arjuna, je v kvalite vášne.
VERŠ 18.35: A odhodlanie, ktoré nepresahuje rámec snenia, bázne, žiaľu, mrzutosti a ilúzie, také naivné odhodlanie, ó, syn Pṛthy, náleží do kvality nevedomosti.
VERŠ 18.36: Ó, najlepší z Bharatovcov, vypočuj si teraz odo Mňa o trojakom šťastí, v ktorom podmienená duša nachádza svoje potešenie a ktoré niekedy ukončuje všetky jej strasti.
VERŠ 18.37: O šťastí, ktoré je spočiatku ako jed a na konci ako nektár a ktoré motivuje k sebarealizácii, sa hovorí, že náleží do kvality dobra.
VERŠ 18.38: Šťastie, ktoré vzniká zo spojenia zmyslov a ich predmetov, ktoré je spočiatku ako nektár a na konci ako jed — také šťastie sa pripisuje kvalite vášne.
VERŠ 18.39: A o šťastí, ktoré je slepé voči sebarealizácii, ktoré je od začiatku do konca klamom a pochádza zo spánku, lenivosti a ilúzie, sa hovorí, že náleží do kvality nevedomosti.
VERŠ 18.40: Tu, ani medzi polobohmi na vyšších planetárnych sústavách niet bytosti oslobodenej od vplyvu troch kvalít hmotnej prírody.
VERŠ 18.41: Brāhmaṇi, kṣatriyovia, vaiśyovia a śūdrovia sa navzájom odlišujú podľa vrodených vlastností, ktoré zodpovedajú rôznym hmotným kvalitám, ó, podmaniteľ nepriateľov.
VERŠ 18.42: Mierumilovnosť, sebaovládanie, odriekanie, čistota, znášanlivosť, poctivosť, poznanie, múdrosť a zbožnosť sú prirodzené vlastnosti, ktorými sa vyznačujú brāhmaṇi.
VERŠ 18.43: Statočnosť, sila, odhodlanosť, duchaprítomnosť, nezlomnosť v boji, veľkorysosť a schopnosť viesť druhých sú prirodzené vlastnosti kṣatriyov.
VERŠ 18.44: Poľnohospodárstvo, ochrana kráv a obchod sú prirodzené povinnosti vaiśyov, a povinnosťou śūdrov je slúžiť ostatným.
VERŠ 18.45: Vykonávaním svojich povinností môže každý dosiahnuť dokonalosť. Vypočuj si teraz odo Mňa, ako je to možné.
VERŠ 18.46: Uctievaním Pána, ktorý je príčinou všetkých tvorov a ktorý je všeprenikajúci, môže človek dosiahnuť dokonalosť, ak si plní svoje vlastné povinnosti.
VERŠ 18.47: Je lepšie konať si svoju vlastnú povinnosť, aj keď nedokonale, než povinnosť druhého, a dokonale. Kto nasleduje svoje predpísané povinnosti v súlade s vlastnou prirodzenosťou, toho nikdy nepostihnú následky za hriešne činy.
VERŠ 18.48: Každý čin, ó, syn Kuntī, je zahalený nejakou vadou, tak ako je oheň zahalený dymom. Preto by človek nemal zanechať činnosť, ktorá prináleží jeho povahe, aj keby nebola bez chýb.
VERŠ 18.49: Kto na ničom nelipne, kto sa ovláda a je ľahostajný k všetkým hmotným pôžitkom, môže pomocou odriekania dosiahnuť najvyššiu dokonalosť v oslobodení sa od všetkých následkov.
VERŠ 18.50: Ó, syn Kuntī, vypočuj si odo Mňa, ako ten, kto dosiahol túto dokonalosť, môže dospieť k najvyššiemu dokonalému stavu, ktorý je najvyšším poznaním — k Brahmanu, konaním, ktoré ti v krátkosti opíšem.
VERŠE 18.51-53: Kto sa očistil pomocou svojej inteligencie a vytrvalo ovláda myseľ, kto sa zriekol predmetov zmyslového pôžitku a zbavil pripútanosti i odporu, kto zotrváva v ústraní, málo je, ovláda reč, telo aj myseľ a je neustále v stave vnútorného vytrženia, kto je odpútaný, zbavený falošného ega, vlastníckeho pocitu, ilúzie moci, falošnej pýchy, žiadostivosti a hnevu, kto neprijíma hmotné veci a je mierumilovný, ten je určite hodný sebarealizácie.
VERŠ 18.54: Kto zaujal toto transcendentálne postavenie, realizuje Najvyšší Brahman a je naplnený radosťou. Nikdy sa netrápi, ani po ničom netúži a k všetkým bytostiam je rovnaký. Za tohoto stavu dosiahne čistej oddanej služby Mne.
VERŠ 18.55: Jedine oddanou službou môžem byť pochopený taký, aký som, ako Najvyššia Božská Osobnosť. A keď si Ma niekto plne uvedomí na základe takej oddanosti, môže vstúpiť do Božieho kráľovstva.
VERŠ 18.56: Môj čistý oddaný dosiahne pod Mojou ochranou a Mojou milosťou večné a nepominuteľné sídlo, hoci koná najrôznejšie činy.
VERŠ 18.57: V každej činnosti buď závislý na Mne a konaj pod Mojou ochranou. Pri konaní takej oddanej služby si Ma buď plne vedomý.
VERŠ 18.58: Ak si Ma budeš vedomý, prekonáš Mojou milosťou všetky prekážky podmieneného života. No ak nebudeš konať s týmto vedomím, ale na základe falošného ega a neposlúchneš Ma, budeš stratený.
VERŠ 18.59: Ak nebudeš konať podľa Mojich pokynov a vzdáš sa boja, staneš sa obeťou falošného ega. Tvoja povaha ťa však nakoniec prinúti bojovať.
VERŠ 18.60: Pod vplyvom ilúzie odmietaš konať podľa Mojich pokynov, no tvoja vlastná povaha, ó, syn Kuntī, ťa k tomu istému prinúti.
VERŠ 18.61: Najvyšší Pán sídli v srdci každého, ó, Arjuna, a riadi putovanie všetkých živých bytostí, ktoré sú akoby vsadené do stroja zhotoveného z hmotnej energie.
VERŠ 18.62: Odovzdaj sa Mu úplne, ó, potomok Bharatov. Jeho milosťou dosiahneš transcendentálneho mieru a najvyššieho večného príbytku.
VERŠ 18.63: Vyjavil som ti tu ešte dôvernejšie poznanie. Dôkladne si ho premysli a potom konaj, ako uznáš za vhodné.
VERŠ 18.64: Pretože si Môj veľmi drahý priateľ, vyjavím ti najvyšší pokyn, najdôvernejšie poznanie zo všetkých. Vypočuj si ho odo Mňa, pretože ti je na tvoj vlastný prospech.
VERŠ 18.65: Vždy na Mňa mysli a staň sa Mojím oddaným, uctievaj Ma a vzdávaj Mi svoje poklony. Takto určite ku Mne prídeš. Sľubujem ti to, pretože si Môj veľmi drahý priateľ.
VERŠ 18.66: Zanechaj všetky druhy náboženstiev a iba sa Mi odovzdaj. Ja ťa oslobodím od všetkých následkov za hriešne činnosti. Neboj sa.
VERŠ 18.67: Toto dôverné poznanie by nikdy nemalo byť vyjavené tým, ktorí si neodriekajú, ktorí nie sú oddaní alebo nie sú zapojení do oddanej služby, a ani tým, ktorí Mi závidia.
VERŠ 18.68: Tomu, kto toto najvyššie tajomstvo vysvetľuje oddaným, je zaručená čistá oddaná služba a nakoniec nepochybne dospeje ku Mne.
VERŠ 18.69: Na tomto svete niet služobníka, ktorý by Mi bol drahší než on, a ani Mi nikto nikdy drahší nebude.
VERŠ 18.70: A vyhlasujem, že ten, kto študuje tento náš posvätný rozhovor, Ma uctieva inteligenciou.
VERŠ 18.71: A ten, kto mu načúva s vierou a bez závisti, bude oslobodený od hriešnych následkov a dosiahne vyšších planét, kde sídlia zbožní.
VERŠ 18.72: Ó, syn Pṛthy, dobyvateľ bohatstva, vypočul si si všetko so sústredenou mysľou? Rozptýlila sa už tvoja nevedomosť a ilúzia?“
VERŠ 18.73: Arjuna riekol: „Môj milý Kṛṣṇa, Tvojou milosťou sa teraz rozptýlila moja ilúzia a opäť som sa spamätal. Ó, Neomylný, zbavil si ma všetkých pochybností a teraz tu stojím pripravený konať podľa Tvojich pokynov.“
VERŠ 18.74: Sañjaya riekol: „Takto som si vypočul rozhovor dvoch veľkých duší, Kṛṣṇu a Arjunu. A toto posolstvo je také úžasné, že mi z toho vstávajú vlasy na hlave.
VERŠ 18.75: Vyāsovou milosťou som si vypočul tento najdôvernejší rozhovor priamo od pána mystiky, Kṛṣṇu, keď osobne prehováral k Arjunovi.
VERŠ 18.76: Ó, kráľ, vždy keď si spomeniem na tento úžasný a posvätný rozhovor medzi Kṛṣṇom a Arjunom, neustále sa znovu a znovu zachvievam radosťou.
VERŠ 18.77: Ó, kráľ, kedykoľvek si spomeniem na úžasnú podobu Śrī Kṛṣṇu, zmocní sa ma ešte väčší úžas a znovu a znovu sa radujem.
VERŠ 18.78: Kde je Kṛṣṇa, pán mystiky, a kde je vznešený lukostrelec Arjuna, tam je zaiste aj bohatstvo, víťazstvo, neobyčajná moc a mravnosť. To je môj názor.“