SK/BG 17: Difference between revisions

(Created page with "S17 Category:SK/Bhagavad-gītā – KAPITOLA SEDEMNÁSTA |1]] <div style="float:left">'''Slovak - Bhagavad-gītā —...")
 
(Vanibot #0019: LinkReviser - Revised links and redirected them to the de facto address when redirect exists)
 
Line 1: Line 1:
[[Category:Slovak - Bhagavad-gita taká, aká je|S17]]
[[Category:Slovak - Bhagavad-gita taká, aká je|S17]]
[[Category:SK/Bhagavad-gītā KAPITOLA SEDEMNÁSTA]]  |1]]
[[Category:SK/Bhagavad-gītā - KAPITOLA SEDEMNÁSTA|1]]
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - KAPITOLA SEDEMNÁSTA: Druhy viery'''</div>
<div style="float:left">'''[[Slovak - Bhagavad-gītā — taká, aká je|Bhagavad-gītā — taká, aká je]] - KAPITOLA SEDEMNÁSTA: Druhy viery'''</div>
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 16]] '''[[SK/BG 16| KAPITOLA ŠESTNÁSTA]] - [[SK/BG 18|KAPITOLA OSEMNÁSTA]]  [[File:Go-next.png|link=SK/BG 18]]</div>
<div style="float:right">[[File:Go-previous.png|link=SK/BG 16]] '''[[SK/BG 16| KAPITOLA ŠESTNÁSTA]] - [[SK/BG 18|KAPITOLA OSEMNÁSTA]]  [[File:Go-next.png|link=SK/BG 18]]</div>

Latest revision as of 21:49, 28 June 2018

Bhagavad-gītā — taká, aká je - KAPITOLA SEDEMNÁSTA: Druhy viery



Śrīla Prabhupādove komentáre nájdete keď si kliknte na jednotlivé verše dolu.

Text 1: Arjuna sa spýtal: „Ó, Kṛṣṇa, aké je postavenie tých, ktorí sa neriadia príkazmi písiem, ale uctievajú podľa vlastných predstáv? Sú v kvalite dobra, vášne alebo nevedomosti?“

Text 2: Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, riekol: „Viera môže byť trojakého druhu — v kvalite dobra, vášne a nevedomosti — podľa kvality hmotnej prírody, v ktorej sa vtelená duša nachádza. Teraz si o nich vypočuj.

Text 3: Ó, potomok Bharatov, človek si vytvára určitú vieru podľa kvality hmotnej prírody, v ktorej sa nachádza. Viera každej živej bytosti je primeraná jej umiestneniu v danej kvalite.

Text 4: L̍udia v kvalite dobra uctievajú polobohov, ľudia v kvalite vášne démonov a ľudia v kvalite nevedomosti uctievajú strašidlá a duchov.

Texty 5-6: Tí, ktorí sa podrobujú prísnej sebakázni a pokániu, ktoré nie je odporučené v písmach, a činia tak z pýchy, sebectva, žiadostivosti a pripútanosti, tí, ktorí sú poháňaní vášňou a trýznia ako svoje telo, tak aj Naddušu sídliacu v tele, sú považovaní za démonov.

Text 7: Podľa troch kvalít hmotnej prírody je i potrava, ktorú všetci jedia, trojakého druhu. To isté platí o obetiach, sebakázni a dobročinnosti. Vypočuj si teraz o rozdieloch medzi nimi.

Text 8: Potrava, ktorá je milá ľuďom v kvalite dobra predlžuje život, očisťuje existenciu a dodáva silu, zdravie, šťastie a uspokojenie. Taká výživná potrava je chutná, šťavnatá, tučná a teší srdce.

Text 9: Potrava, ktorá je priveľmi horká, príliš kyslá, slaná, ostrá, suchá, pálčivá a horúca, je milá ľuďom v kvalite vášne. Taká potrava spôsobuje bolesť, utrpenie a chorobu.

Text 10: Zbytky jedla druhých, potrava pripravená viac ako tri hodiny pred požitím, potrava bez chuti, zatuchnutá, v rozklade a nečistá je milá ľuďom v kvalite nevedomosti.

Text 11: Z obetí je v kvalite dobra tá, ktorá je konaná z povinnosti, podľa pokynov písiem a bez očakávania odmeny.

Text 12: No obeť, ktorá je konaná pre nejaký hmotný zisk, pre uznanie alebo z pýchy, je v kvalite vášne, ó, najlepší z Bharatovcov.

Text 13: A obeť konaná bez ohľadu na pokyny písiem pri ktorej sa nerozdáva prasādam (duchovné jedlo) a nespievajú vedske hymny, obeť bez viery a bez odmeny určenej kňazom — taká obeť je v kvalite nevedomosti.

Text 14: K telesnej sebakázni patrí uctievanie Najvyššieho Pána, brāhmaṇov, duchovného učiteľa a nadriadených, ako sú otec a matka, ako aj čistota, prostota, celibát a nenásilie.

Text 15: Hovoriť slová, ktoré sú pravdivé, blahodárne, osožné a neznepokojujú ostatných, ako aj pravidelné prednášanie vedskych písiem sa nazýva odriekanie reči.

Text 16: A spokojnosť, jednoduchosť, vážnosť, sebaovládanie a očista vlastnej existencie je odriekaním mysle.

Text 17: Toto trojaké odriekanie, vykonávané s transcendentálnou vierou tými, ktorým nejde o svoj vlastný hmotný zisk, ale čisto o uspokojenie Najvyššieho je odriekaním v kvalite dobra.

Text 18: O sebakázni konanej z pýchy, ktorej cieľom je získať rešpekt, pocty a úctu druhých sa hovorí, že náleží do kvality vášne. Nie je ani stála ani trvalá.

Text 19: O sebakázni konanej z nerozumu, sebatrýznením alebo s úmyslom privodiť skazu či ublížiť druhým, sa hovorí, že náleží do kvality nevedomosti.

Text 20: Dar daný z povinnosti, bez nároku na odmenu, v pravý čas, na správnom mieste a osobe, ktorá je ho hodná, sa považuje za dar v kvalite dobra.

Text 21: No dar, ktorý je darovaný s myšlienkou na odmenu alebo s túžbou po hmotných plodoch a neprajnícky, je milodarom v kvalite vášne.

Text 22: Milodar, ktorým je na nevhodnom mieste a v nevhodný čas obdarená nevhodná osoba, alebo milodar bez náležitej úcty a pozornosti je milodarom v kvalite nevedomosti.

Text 23: Od počiatku stvorenia sa na označenie Najvyššej Absolútnej Pravdy používali tri slová — oṁ tat sat. Tieto tri symbolické zastúpenia odriekavali brāhmaṇi, keď spievali vedske hymny a prinášali obete určené na uspokojenie Najvyššieho.

Text 24: Transcendentalisti preto začínajú vykonávať obete, dobročinnosti a pokánie, nasledujúc pokyny písiem, vždy recitovaním`oṁ', aby tak dosiahli Najvyššieho.

Text 25: So slovom 'tat' by mal človek vykonávať rôzne obete, pokánia a dobročinnosti, netúžiac po ich plodoch. Zmyslom takých transcendentálnych činností je vyslobodiť sa z hmotného zajatia.

Texty 26-27: Absolútna Pravda je cieľom oddanej služby a je označovaná slovom 'sat'. Vykonávateľ takej obete, samotná obetná činnosť, pokánie a dobročinnosť sú svojou povahou absolútne`sat' a vykonávajú sa pre potešenie Najvyššej Osoby, ó, syn Pṛthy.

Text 28: No obete, pokánia a dobročinnosti konané bez viery v Najvyššieho, ó, syn Pṛthy, sú nestále. Nazývajú sa 'asat' a sú celkom bezcenné ako v tomto, tak aj v budúcom živote.“