SK/Prabhupada 0801 - Technológia nie je zamestnaním bráhmanu, kšatriyu alebo vaišyu
Lecture on SB 1.7.16 -- Vrndavana, September 14, 1976
Takže tu, brahma-bandhu... Aśvatthāmā sa narodil ako brāhmaṇa, Droṇācārya. Ale najviac ohavne zabil piatich synov Draupadī, počas spánku. Tak čo povedať o brāhmaṇovi, ako je dokonca menej ako kṣatriya. Pretože kṣatriya tiež, nezabije nikoho počas spánku. Kṣatriya vyzýva, ponúkne zbraň, bojuje, a potom jeden z nich je zabitý. To je ... Takže tu je brahma-bandhoḥ ātatāyinaḥ. Ātatāyinaḥ, agresor. Ktokoľvek, kto unesie niekoho manželku je nazvaný agresorom. Ten, kto založí oheň vo vašom dome, je agresor. Ten, kto vás príde zabiť so zbraňou, je agresor. Takýmto spôsobom je tu zoznam agresie. Tak agresor môže byť okamžite zabitý. Ak je niekto agresorom, nie je žiadny hriech v zabití agresora. Nepriateľ, ktorý založí požiar v dome, podá jed, zrazu zaútočí so smrteľnou zbraňou, plieni bohatstvo, alebo sa zmocní poľnohospodárskej pôdy, alebo láka niekoho manželku sa nazýva agresorom. Všetko... Toto je védske poznanie. Všetko má definíciu.
Tak tento Aśvatthāmā bol agresorom. Preto sa Arjuna rozhodol ho zabiť. On je, aj keď bol narodený v brāhmaṇskej rodine... Prirodzene sa očakáve, že človek narodený v brāhmaṇskej rodine sa kvalifikuje a stane brāhmaṇom. Taký bol výcvik. Brahmacārī... Všeobecne, synovia brāhmaṇov a kṣatriyov, zvlášť týchto dvoch sekt, až k vaiśyom, boli trénovaní ako brahmacārī. A śūdrovia nemali záujem. Dvere sú otvorené pre každého, ale nižšie triedy, okrem brāhmaṇov, kṣatriyov, nemajú záujem sa stať brahmacārīnmi, alebo ich rodičia o to nemajú záujem. Tak ako sa chystáme otvoriť túto brahmacārī školu, alebo āśram, ale mám pochybnosti, či dostaneme veľa detí. Pretože v tejto dobe sa ľudia zaujímajú o to, aby sa stali śūdrami. Nikto nemá záujem stať sa brāhmaṇom. Technológia. Technológia znamená śūdra. Technológia nie je zamestnaním brāhmaṇu, kṣatriyu, alebo vaiśyu. Nie. Tak ako kováč, zlatník, tesár, remeselník. Títo sú technológia. Sú určené pre śūdrov. Brāhmaṇi by mali byť cvičení ako sa stať pravdovravným, ako sa stať ovládateľom zmyslov, ako sa stať jednoduchým, ako sa stať tolerantným. Takýmto spôsobom. Kṣatriya - ako sa stať silným, statočným, odvážnym, nie odísť preč keď je tam výzva, neodísť preč z boja, vlastniť pôdu, vládnuť, īśvara-bhāvaś ca, a charita. Toto sú kvalifikácie kṣatriyu. Charita je dávaná kṣatriyami. Dokonca sú tu prípady, že Muhammadánski vládci v tejto krajine, tiež dávali charitu, pozemok a chrám vo Vṛndāvane. Je tu veľa prípadov. Aurangzeb dal nejakú pôdu, Jahangir dal nejakú pôdu. Stále je tu jeden chrám, bol postavený Jahangirom, a na druhej strane Yamuny je dedina zvaná Jahangir-pura. Tá dedina bola darovaná brāhmaṇom pre udržiavanie chrámu. Takže charita, to je zamestnanie kṣatriyov, a vykonávanie yajñí, dávať charitu, vládnuť, neodchádzať z boja, výzvy, veľmi silný, statočný - toto sú kṣatriyské kvalifikácie. A vaiśyovské kvalifikácie - poľnohospodárstvo. Kṛṣi. Kṛṣi-gorakṣya, a ochrana kráv. Kṛṣi-gorakṣya-vāṇijyam. A ak je tu prebytok, potom vāṇijya, obchod. Inak nie je otázka obchodovania. A vaiśya... A śūdra, paricaryātmakam (BG 18.44) - pracovať za nejakú výplatu. To je ten kováč, zlatník, tkáč. On pre vás spraví nejakú prácu a vy mu niečo zaplatíte, živíte ho. To je śūdra. Takže v śāstre sa hovorí, kalau śūdra-sambhavaḥ. V Kali-yuge takmer každý je śūdra. Zistíte, že majú záujem prijať nejakú službu. Dokonca niekto narodený v brāhmaṇskej rodine, hľadá nejakú dobrú prácu. To je śūdrovská mentalita. To nie je brāhmaṇovým zamestnaním. Brāhmaṇa neprijme nikoho službu, ani kṣatriyovia, ani vaiśyovia. Iba śūdrovia.