SK/Prabhupada 0802 - Hnutie pre vedomie Krišnu je také pekné, že adhira môže byť dhira



Lecture on SB 1.7.18 -- Vrndavana, September 15, 1976

Tak my sa musíme stať dhīra. Potom sa nebudeme báť smrti. Pokiaľ nie sme dhīra... Sú dve triedy ľudí: dhīra a adhīra. Dhīra znamená ten, kto nie je rozrušený hoci je tu dôvod k rozrušeniu. Človek nemusí byť rozrušený, keď tu nie je dôvod k rozrušeniu. Tak ako nie sme my, teraz, v súčasnosti, nebojíme sa smrti. Ale hneď ako zistíme, že je zemetrasenie, a bojíme sa táto budova môže spadnúť, dôvod rozrušenia, potom sa staneme veľmi nepokojní - niekedy kričíme. Takže ten, kto nie je rozrušený, aj keď je dôvod k nepokoju, sa nazýva dhīra. Dhīras tatra na muhyati (BG 2.13). Toto je výrok z Bhagavad-gīty. Musíme sa stať dhīra z adhīra. Ale toto Kṛṣṇa vedomé hnutie je také pekné, že adhīra môže byť dhīra. Toto je zisk tohto hnutia. Kṛṣṇotkīrtana-gāna-nartana-parau premāmṛtāmbho-nidhī dhīrādhīra. Kṛṣṇotkīrtana-gāna-nartana-parau premāmṛtāmbho-nidhī dhīrādhīra-jana-priyau. Toto hnutie pre vedomie Kṛṣṇu je príjemné pre obe triedy ľudí, a síce dhīra a adhīra. Je to tak pekné. Dhīrādhīra-jana-priyau priya-karau nirmatsarau pūjitau. Toto bol pokyn od Caitanyi Mahāprabhua a bol nasledovaný šiestimi Gosvāmī. Vande rūpa-sanātanau raghu-yugau śrī-jīva-gopālakau.

Takže toto je hnutie ako spraviť adhīra dhīrom. Každý je adhīra. Kto nie... Kto sa nebojí smrti? Kto sa nebojí...? Samozrejme, sú príliš agnostickí, zabudnú. Ale je tu utrpenie. Môžeme vidieť, ako človek trpí v čase smrti. Niektorí ľudia umierajú... V dnešnej dobe sa to bežne stáva... kóma. Človek leží v posteli týždeň, dva týždne, plačúc; život nepokračuje, tí, ktorí sú veľmi, veľmi hriešni. V čase smrti je teda veľká bolesť. Je veľká bolesť v čase narodenia, a veľká bolesť, keď ste chorý, a je toľko veľa bolestí, keď ste starý. Telo nie je silné. Trpíme toľkými mnohými spôsobmi, predovšetkým reumatizmus a zažívacie problémy. Potom krvný tlak, bolesť hlavy, tak veľa vecí. Preto by človek mal byť trénovaný ako sa stať dhīra. Tieto veci, rozrušenia, nás robia adhīra, a my by sme mali byť trénovaní na dhīra. To je duchovné vzdelanie. Človek to má vedieť, mātrā-sparśās tu kaunteya śītoṣṇa-sukha-duḥkha-dāḥ (BG 2.14). Tieto utrpenia, mātrā-sparśāḥ, tan-mātra. Kvôli zmyslom, zmyslovému vnímaniu, trpíme. A zmysly sú vyrobené z hmotnej prírody. Takže človek by sa mal dostať nad hmotnú prírodu, potom sa môže stať dhīra. Inak, musí ostať adhīra. Dhīrādhīra-jana-priyau priya-karau.